TÉMA: Nevhodná komunikácia s osobou sediacou v invalidnom vozíku
ČLÁNOK PONÚKA: Minikurz na tému Nevhodná komunikácia s človekom, ktorého nohami sú štyri kolesá alebo príklady, akých najčastejších chýb sa dopúšťajú zdraví ľudia, ktorí neplánovane prídu do kontaktu s osobou sediacou v invalidnom vozíku.
Každému sa už stalo, že niečo vyriekol a až potom mu došlo, že mal radšej mlčať. Ako radí jedno príslovie – Radšej si mal do jazyka zahryznúť. Odborníci na komunikáciu však majú na to iný názor. Netreba mlčať, aby nás slová, ktoré nevhodne vyleteli z úst, neovalili po hlave. Lepšie je vraj naučiť sa, kedy a ako konkrétnu informáciu vysloviť. To je vraj základné umenie, vďaka ktorému sa nevhodná komunikácia stane tabu.
Problematike vzájomnej komunikácie sme sa venovali aj v minulosti. Články Ako komunikovať s vozičkárom a Frázy, ktoré nie je vhodné povedať vozičkárovi boli inšpiráciou pri spracovávaní našej aktuálnej Témy. Na rozprávanie dvoch, troch ľudí medzi sebou sa však pozrieme z opačného uhlu pohľadu. Zvýrazníme nevhodne vyrieknuté slová, poukážeme na nesprávnu formu komunikácie. A z toho poznania sa nám logicky „vyfarbí“ návod, ako sa (ne)rozprávať s človekom sediacim vo vozíku.
■ Už prvý kontakt môže zanechať negatívne stopy
Uvedomujeme si, že táto téma je určená pre tých, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi vo vozíku a nie pre nich samotných. Napriek tomu ju uverejňujeme na stránke navštevovanej tými, ktorých nevhodná komunikácia viac či menej obťažuje, irituje. Dosah na iné portáli nemáme, takže jedna prosba – tým, ktorých „sprevádza“ nevhodná komunikácia nenásilne odporučte prečítanie tohto článku. A potom už bude (azda) dobre.
„OKUKÁVAČOV“ UŽ UBUDLO, ALE TENTO DRUH EŠTE NEVYHYNUL
Začneme nie slovami, ale pohľadom, ktorý je jedným z prvkov neverbálnej komunikácie. A bez toho, aby sme opisovali, čo je v tomto prípade nevhodná komunikácia, tak len jedno upozornenie. Ak na ulici, v obchode či kdekoľvek inde uvidíte človeka na vozíku, nezízajte na neho ako na bieleho jednorožca. Prosto po slovensky povedané – nevyvaľujte na neho okále ako teľa na maľované vráta. Aj vo vozíku sediaci „cestujúci“ má periférne videnie a registruje rôznych „okukávačov“.
Po pravde však priznajme, že situácia sa v porovnaní spred desiatich rokov výrazne zlepšila. Ľudí na vozíku je na verejnosti čoraz viac, takže už nepútajú takú (okatú) pozornosť. A ak na vozík zíza malé dieťa a pýta sa, prečo ujo/teta nechodí, nekričte naň, aby bolo ticho. Táto otázka z detských úst je niečo úplne prirodzené. Pokojné vysvetlenie slovami zodpovedajúcimi jeho veku je zárukou, že v budúcnosti sa už takého faux pas (z pohľadu rodičov) nedopustí.
AK ZVYKNETE PODÁVAŤ RUKU, NECH SA VÁM NEHNUSÍ…
Nevhodná komunikácia neraz začína už príchodom k človeku vo vozíku. Mylné asociácie vytvárajú domnienku, že stretávajú veľmi chorého človeka. To je správny úsudok len z jedného uhlu pohľadu. Je skutočne chorobou či úrazom postihnutý natoľko, že nemôže chodiť. Ak však sedí v mechanickom invalidnom vozíku, tak máte istotu, že hornú polovica tela má dostatočne funkčnú pre bežné úkony. Preto, ak ste pri prvom stretnutí zvyknutý podávať ruku, pokojne ju vystrite aj k vozičkárovi. Opatrnejší s týmto uvítacím gestom buďte v prípade človeka sediaceho v elektrickom vozíku. Tu je prijateľnejší verbálny pozdrav a počas rozhovoru často prídete na to, či je vhodné pri rozlúčke podať ruku.
OČNÝ KONTAKT – NEVYHNUTNÁ SÚČASŤ KOMUNIKÁCIE
K úvodnému stretnutiu patrí ešte jedno upozornenie. Ak sa rozprávate s človekom sediacim vo vozíku, nestojte tesne pri ňom. Musel by hlavu neprirodzene vytáčať dohora kvôli udržaniu očného kontaktu. Pri dlhšom rozhovore je to veľmi únavné. Aj takto vzniká nevhodná komunikácia.
Keď ste v interiéri, povedzme na výstave, a chcete sa rozprávať o vystavených predmetoch, ponúkame iné riešenie. Neporušíte etiketu, keď si čupnete pred vozík a chvíľu sa povyprávate. Práve naopak, je to mimoriadne ústretové gesto. „Znížite“ sa na úroveň vozičkára a dáte mu tým najavo prirodzené stotožnenie sa s danou situáciou. Verte, takto vedený rozhovor bude otvorenejší, uvoľnenejší. Navyše, takto nebudete okolie rušiť svojou debatou, pretože v stoji, kvôli väčšej vzdialenosti, je komunikácia predsa len hlasnejšia.
■ Nevhodná komunikácia s vetrom vo vlasoch
Prejdime do exteriéru. Aj v tomto prostredí máme niekoľko odporúčaní. Ak tlačíte vozík, neveďte so sediacim „pasažierom“ náročné rozhovory – dlhé, odborné, obsahovo dôležité či vážne. Väčšinou to dopadne tak, že z vozíka počujete otázky/poznámky typu – Čo si to hovorila? Nerozumel som. Môžeš to zopakovať? Nepochopil som, čo si tým myslela.
Ak je to dôležité, zastaňte pri najbližšej lavičke, sadnite si a prekonzultujte akútne témy. Oddych neraz pomôže aj tlačiacej osobe. Navyše, očný kontakt je základom každého dialógu. Vykrikovanie spoza vozíka je jednoznačne nevhodná komunikácia.
VOZÍK NIE JE STĹPIK, O KTORÝ SA OPIERA OPILEC
Úplne „cez čiaru“ je rozprávať sa s asistentom tlačiacim vozík stojac oproti nemu akoby osoba sediaca vo vozíku bola len fatamorgána, vlniaci sa obraz vo vzduchu. Človek sediaci vo vozíku má pred sebou brušné a nižšie uložené telesné partie neznámej osoby. A nad hlavou sa mu ako jazyky plameňov preháňa konverzácia, ktorá sa ho vôbec netýka. To je výnimočne nevhodná komunikácia a vskutku nepríjemná situácia, pretože človek sediaci vo vozíku nevie, kam sa pozerať. Omnoho prirodzenejšie je pozdraviť osobu vo vozíku a pristúpiť za vozík k asistentovi.
V tejto situácii sa však vyvarujte tomu, že sa budete o vozík pri rozhovore opierať alebo sa držať podrúčky. Vozík nie je stĺpik, o ktorý sa opiera opilec. Absurdnú, ba až abnormálnu situáciu zaregistroval autor témy v jednom obchodnom centre. Žena, ktorá zastavila svoju známu tlačiacu invalidný vozík, sa po chvíli posťažovala na ťažkú tašku, prevesila ju cez podrúčku vozíka a pokojne pokračovala v rozhovore.
POMÁHAJTE, OTVÁRAJTE DVERE, PREDVÍDAJTE
Ak máte pocit, že osobe na vozíku treba pomôcť, povedzme dostať sa po strmšej rampe, pokojne sa ponúknite. No, ak odmietne s tým, že to zvládne aj sama, neurazte sa. Berte to tak, že chce byť čo najviac samostatná, že to pre ňu je určitá forma tréningu.
No zároveň tak trochu predvídajte, kam človek vo vozíku smeruje. Ak rampa slúži pre vstup do objektu, ktorý nemá systém automatického otvárania dverí, podržte mu ich. Ťažko sa otvárajúce dvere, hlavne smerom k vozíku, sú totiž pre osobu vo vozíku, po schodoch, druhou najťažšie zdolateľnou prekážkou/bariérou. Takúto pomoc ocení každý „vodič“ invalidného vozíka.
MUŽ NEVOJDE DO ŽENSKÉHO WC, HOCI NAOKOLO NEVIDÍ ŽIADNU ŽENU
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím znevažujete tým, že využívate špecifické služby pre nich vytvorené s tvrdením – to bola len chvíľka, naokolo vo vozíku nikto nebol, tak som nikoho neobmedzoval. Takéto tvrdenie, keď vychádzate z WC viditeľne označenom, že je určené pre ľudí na invalidnom vozíku, je neakceptovateľné. Muž by isto nevošiel do ženského WC len preto, že naokolo nevidí žiadnu ženu.
Rovnako je to aj v prípade, keď využijete vstup určený pre ľudí s narušenou hybnosťou dolných končatín. Obsadiť schodiskovú plošinu, lebo sa vám nechce ísť po schodoch je tiež prejav neúcty. A mať pritom poznámky typu – ide to dohora ako slimák – to už je vrchol neslušnosti. Pozor si dávajte aj na to, keď už kráčate po rampe určenej pre vozíky, aby ste sa na nej, keď zbadáte známeho, nezastavili a nezarozprávali. Vytvoríte tak prekážku na objekte, ktorý slúži na prekonanie iných architektonických bariér. Obhajoba, že keď zbadáte vozík, tak sa mu uhnete, neobstojí, pretože osoba vo vozíku, keď bude vidieť vo väčšej vzdialenosti prekážku, na rampu ani len nevojde.
MOTORISTICKÍ NOTORICI MÔŽU DOPADNÚŤ VŠELIJAKO, LEN NIE DOBRE
Vyhradené parkovacie miesta pre ľudí, ktorí sú najčastejšie imobilní, by nemali obsadzovať zdraví vodiči. To je stará známa vec. Napriek tomu sa to neraz stáva aj keď je tento priestupok sankciovaný blokovou pokutou. Tvrdenie – veď som tu zastal na minútku – je príliš slaboduché zdôvodnenie. Obhajoba – mám nové auto a keď zaparkujem inde, isto mi ho poškriabu – je zase prejavom hrubej arogancie.
Takéto prehrešok sa vo svete trestá nielen blokovou pokutou. Aktivisti vymýšľajú proti notorickým porušovateľom rôzne „verejné“ tresty. V Poľsku oblepili auto kartičkami s textom – ak si si zobral moje parkovacie miesto, zober si aj moju chorobu. V Rusku zastriekali predné sklo tmavými olejovými farbami, na ktorých sa vynímal veľký piktogram vozičkára. V Srbsku zase invalidnými vozíkmi „obsadili“ všetky parkovacie miesta, takže zdraví vodiči nemali kde zaparkovať. A ako dopadol jeden vodič v Česku, ktorý neoprávnene zaparkoval na mieste, kde nemal, si pozrite na videu.
ZNEVÁŽENIE, IGNORANCIA, FRUSTRÁCIA
Nevhodná komunikácia či skôr nekomunikácia sa často prejavuje v „trojuholníku“ človek vo vozíku – asistent – tretia osoba. Je nešťastím vopred predpokladať, že ak je človek na vozíku, tak má automaticky aj nižší intelekt. A z tohto (väčšinou) mylného predpokladu vyplývajúce znížené vnímanie i zhoršené komunikačné schopnosti.
Odpovedanie na otázku vyslovenú osobou na vozíku sprostredkovane cez asistenta, to nie je len nevhodná komunikácia. Povedzme na otázku – Ako sa dostanem na výstavu? – odpovedať asistentovi – To ho musíte zobrať na koniec chodby a výťahom vyjsť na druhé poschodie – je pre slušného človeka nepredstaviteľné.
Úplne nepochopiteľné je, keď takáto nevhodná komunikácia odznie v ambulancii. Lekár vraví asistentovi: „Manželke sme v krvi namerali neprimerane vysokú sedimentáciu erytrocytov. Predpíšem jej lieky, ale musí ich brať pravidelne.“
Pritom žena sediaca vo vozíku tesne pri lekárovom stole ochrnula pri autonehode. Takže jej intelekt nemá žiadnu súvislosť s tým, že sedí v invalidnom vozíku. Napriek tomu lekár na ňu ani nepozrie.
Dokonca ani zlá artikulácia nemusí byť prejavom znížených intelektuálnych či poznávacích funkcií. Preto pri posudzovaní človeka vo vozíku na základe vonkajších znakov a prejavov buďte veľmi opatrní. Takáto nesprávna komunikácia mnohokrát zneváži, hrubo ignoruje osobu vo vozíku. A človek s porušenou hybnosťou končatín v takých chvíľach skutočne prepadávajú frustrujúce stavy.
■ Nerozprávajte rýchlejšie ako rozmýšľate
Tému Nesprávna komunikácia sme uviedli v kontexte slovenského príslovia – Radšej si mal do jazyka zahryznúť. A v tom istom duchu našu Tému aj ukončíme. Slovami, vetami, ktoré je lepšie nevysloviť, aby človek nevyzeral ako baran či slon v porceláne.
OKULIARNIKA ALEBO TUČKA BY STE TAKÝMI OTÁZKAMI NEOTRAVOVALI
Je napríklad nenáležité komentovať fakt, že daná osoba je v invalidnom vozíku, napríklad slovami: Ako dobre, že máte vozík, aspoň môžete byť vonku. To je to isté, ako keby ste komentovali okuliare, ktoré si človek „posadí“ na nos. A to isto nerobíte.
A pýtať sa neznámeho: „Prečo ste na vozíku, mali ste úraz?“ je vyslovene neslušné. Nie každému je príjemné vracať sa k udalosti, ktorá zapríčinila jeho imobilitu. Nie každý sa chce rozprávať o svojej chorobe, rozoberať dôverné, intímne detaily s ňou súvisiace. Keď stretnete nadmerne tučného muža, isto sa ho neopýtate: Prečo ste tučný, prežierate sa alebo ste chorý?“
POROVNÁVANIE SITUÁCIE, KTORÁ JE NEPOROVNATEĽNÁ
Vykladať človeku, ktorý je natrvalo odkázaný na vozík: „Viem, aké to je. Keď som mal problémy s nohou, dva mesiace som ho používal“ je neprimerané, je to jednoznačne nevhodná komunikácia. Ide totiž o neporovnateľnú situáciu. Z psychického, ale aj fyzického pohľadu. Neviete, aké problémy musel/musí človek odkázaný na vozík, trvalo riešiť, aké bariéry musí prekonávať. A priznajme si, keď je zdravý človek kvôli dočasnej neschopnosti odkázaný na vozík, vníma to skôr ako frajerinu a nie ako životný údel.
MNOHO ĽUDÍ NA VOZÍKU SÚ VZOROM PRE ZDRAVÝCH
Nie je potrebné človeka na vozíku za všetko chváliť: „Je úžasné, že si vyštudoval vysokú školu.“ „Si frajer, že si bol na tom koncerte.“ „Obdivujem ťa, že chodíš do prírody, že si bol na grilovačke.“
Nerobte z človeka na vozíku hrdinu. Aj to je neprimeraná komunikácia. Boli by ste prekvapení, čo všetko, samozrejme podľa dôvodu imobility, ľudia zvládajú. Úplne bežne a samozrejme, ovácie však za to neočakávajú. Dokonca sú situácie, kedy môžu byť úspešnejší ako zdraví ľudia.
Spomeňte si na svetového nedávno zosnulého teoretického fyzika Stephena Hawkinga. Jeho vedecké závery o vzniku a vývoji vesmíru, o čiernych dierach sú natoľko prevratné, že si vyslúžil prezývku Einstein 21. storočia. Mnoho ľudí na vozíku, ktorí sú neraz vzorom aj pre zdravých, nájdete aj na Slovensku. Mnohých sme predstavili v rovnomernej rubrike Osobnosti na vozíku, ďalších si môžete vyhľadať v sekcii Príbehy.
AJ POCHVALA JE NIEKEDY NESPRÁVNA KOMUNIKÁCIA
Mimoriadne neúctivá je poznámka: „Na to, že si na vozíku, vyzeráš dobre.“ To si niekto myslí, že človek s pohybovými problémami nedodržiava osobnú hygienu, nestará sa o svoj výzor, nemá slušivé oblečenie? Alebo je presvedčený, že vozík mení fyziologickú podobu tváre na netvora?
Ani jedno, ani druhé neplatí. Áno, tá „pochvala“ určite nie je myslená v tomto kontexte, ale môže tak byť vnímaná. A preto to je tiež nesprávna komunikácia. Takých i onakých nájdete rovnako medzi zdravými ako medzi telesne postihnutými. A čo sa krásy týka, vždy je to vec vkusu.
SÚ SLOVÁ, KTORÉ SÚ VHODNÉ, AJ KEĎ SÚ „CEZ ČIARU“
Vo výpočte nevhodných slov, dvojzmyselných viet, znevažujúcich prejavov by sme mohli pokračovať ešte dlho. Príkladov je určite omnoho viac. Radšej na záver ponúkame opačnú radu. Pokojne človeku, ktorý nohou ani nepohne, povedzte: „Poď sa prejsť.“ „Určite chodíš ešte do školy.“ „Zabehni k nám na návštevu.“
Neurazí sa, vie ako to myslíte. Veď aj zdraví ľudia používajú prenesené významy slov/viet a v rámci zaužívaných stereotypov ich vnímajú „rozumne“. Povedzme – vyletel som z domu, odpáľ z môjho miesta, nemému ani vlastná mať nerozumie.
Azda najpodstatnejšie pri stretnutí s človekom vo vozíku je, aby ste sa správali prirodzene. Stačí si zapamätať jednu všeobecnú zásadu – s človekom vo vozíku komunikujte tak ako so zdravým a všetko bude v poriadku. Žiadneho faux pas sa takto nedopustíte.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/tema-invalidny-dochodok/
https://www.vozickar.info/tema-komisar-pre-osoby-so-zdravotnym-postihnutim/
