Veronikine prorocké večerné slová
V posteli pred poslednou súťažou sa dovtedy sklamaná parastrelkyňa Vadovičová zastrájala, že vyhrá vo svetovom rekorde. Aj vyhrala, v paralympijskom rekorde a uzavrela slovenskú bilanciu v Tokiu na 11 medailí.
Najskôr štvrtá, potom dva razy šiesta. Síce vždy vo finále, ale bez medaily. V disciplínach, v ktorých paralympijskú medailu z Tokia najviac čakala. Sklamaná a bezradná parastrelkyňa Veronika Vadovičová si aj plyšáka, ktoré spolu s malou kytičkou dostávajú všetci tokijskí medailisti, šla v paralympijskej dedine pre istotu radšej kúpiť. Na pamiatku.
Ešte pred tým, než zaspala, však svojmu priateľovi a trénerovi Milanovi Goleňovi, adresovala výkrik zo zúfalstva. „Prídem tam, spravím svetový rekord, zoberiem zlato a idem domov. A ten rekord stanovím na ďalších 20 rokov,“ zastrájala sa.
Koho by napadlo, že takmer všetko sa na druhý deň – posledný finálový v Tokiu – v disciplíne ľubovoľná malokalibrovka v ľahu naplní. Veronika postupovala z našliapanej kvalifikácie do finále ako štvrtá, no v ňom si vystrieľala nečakané zlato. Už štvrté paralympijské v jej kariére. Aj ten rekord pokorila, len nie svetový, iba paralympijský. Výkonom 248,9 bodov. Strelnica Asaka asi 45 km od Tokia žila v tom momente emotívnymi slovenskými výkrikmi šťastia. Na strelnici aj v hľadisku.
Goleňa: Už som neveril
„Priznám sa. Napriek tomu, čo večer v posteli tvrdila, som tomu už neveril. Ale to predsa športovcovi nemôžete povedať. Veď to bola disciplína, ktorú sme pred Riom chceli zrušiť. Jej slabšia, v ktorej sa už dlho spolu trápime. Neskutočné. Pecka, paráda, bomba,“ nechápal šťastný Milan Goleňa.
„Je to o to krajšie, že je to súťaž, kde sa strieľa spolu s chlapmi. Bojovať s nimi je fakt drina. Stačí jedna zlá rana, jedna deviatka a poradie sa hneď premieša. Ale keď vo finále zostali už len štyria pretekári, tak som v medailu veril. Mala vtedy nahnaný už slušný náskok,“ pokračoval Goleňa. Nezabudol pripomenúť, že aj na majstrovstvách sveta v Sydney to bolo rovnako. Tri disciplíny sa Vadovičová trápila, na záver však predsa len vytúžené zlato pridala.
Bez tlaku strieľa ako vymenená
„Asi je to tým, že už na mňa nebol žiadny tlak. Šla som súťažiť s pokorou. Nespraviť si hanbu. A ísť len to, čo mám natrénované. A trochu to vyšlo,“ usmievala sa 38-ročná trnavská rodáčka, naša najúspešnejšia letná paralympionička. Len ona a parastolný tenista Ján Riapoš majú štyri zlaté z PH, no kým predseda SPV má okrem toho už len bronz, Veronika po jednom striebre a bronze. „Je to skvelé. Musím sa poďakovať všetkým, ktorí mi držali palce. Aj tým, ktorí mi ešte pred poslednou disciplínou verili. Som rada, že som ich mohla potešiť,“ vravela a v ruke stískala ťažko vybojované zlato.
Už keď bolo v dramatickom finále jasné, že jej medaila neujde – keď v hre zostali už len Švédka Anna Normanová a Španiel Juan Antonio Reinaldo Saavedra – mihol sa Veronikinou tvárou prvý ľahký úsmev. „Dovtedy som poradie nesledovala, ale vtedy som sa usmiala. Hovorila som si, že teraz už môžem dať aj nulu a bude to jedno.“
No ustála aj ďalšie výstrely a napokon sa postavila na najvyšší stupienok. Druhú Švédku Normanovú porazila o 0,4 desatiny bodu. „Teraz už tú disciplínu rušiť nebudem, keď sa mi v nej tak zadarilo,“ smiala sa Veronika.
Slovenská výprava tak na poslednú možnú chvíľu cieľ zopakovať jedenásť medailí z Ria 2016 naplnila. Domov sa naši vracajú s bilanciou 5 zlatých, 2 strieborné a 4 bronzové medaily.
Rado Malenovský na polovicu
Druhý náš zástupca v rovnakej disciplíne Radoslav Malenovský len smutne krútil hlavou. Po siedmom mieste z Londýna 2012 a štrnástom v Riu si tentoraz vystrieľal len 35. miesto. V kvalifikácii dosiahol 609,3 bodu. Na finále potreboval aspoň o osem bodov viac. „Slabé. Nepamätám si, kedy som tak zle zastrieľal. Tie centrované rany od 10.5 vyššie mi vôbec nepadali. Ani sám neviem prečo mi to šlo tak slabo. Pritom som to nesilil, bol som v pohode, ale nepodarilo sa.“
Z Japonska, ako sám priznal, odchádza spokojný len na polovicu. „Len v dvoch disciplínach som predviedol to, čo mám natrénované. Zvyšné dve sa mi nevydarili. A ako sa teraz cítim? Unavený. Vstávame o 4.20 ráno, do dediny sa vraciame podvečer. Už aby som pol doma, hrozne si potrebujem oddýchnuť,“ lúčil sa s nami 34-ročný majster sveta.
Parastreľba – ľubovoľná malokalibrovka na 60 rán poležiačky: 1. Vadovičová (SR) 248,9 bodu, paralympijský rekord, 2. Normanová (Švéd.) 248,5, 3. Saavedra (Šp.) 226,3 … 35. Malenovský (SR) – v kvalifikácii 609,3 bodu.
Viac na www.paralympic.sk
Autor: Rastislav Hríbik
Fotograf: Roman Benický
