Pod vrcholové výkony sa podpisuje aj lekár
Nejeden športovec sa po víťaznom súboji vyjadril, že za dosiahnutým úspechom netreba vidieť len jeho výkon, ale aj prácu celého podporného tímu, ktorý mu vytvára ideálne podmienky pre prípravu na významné športové podujatia. A ak opomenieme pôsobenie najodbornejšieho garanta dobrého výkonu – trénera, tak tým druhým v poradí je určite lekár. Ten je športovcovi k dispozícii počas celého tréningového cyklu, v čase rehabilitácie, aj v priebehu súťaženia. A v určitých situáciách je jeho slovo, jeho rozhodnutie dôležitejšie ako chcenie trénera či samotného športovca.
Lekár je proste takou šedou eminenciou, ktorá výraznou mierou vytvára podmienky pre to, aby športovec podal čo najlepší výkon. Čo všetko sa skrýva za prácou a povinnosťami športového lekára, to sme zisťovali v rozhovore s doktorom Jurajom Štefákom, ktorý spolupracuje so Slovenským paralympijským výborom (SPV) prakticky od jeho vzniku.
- V úvode každého športového rozhovoru uvádzame vizitku daného športovca, jeho najväčšie úspechy. S vami však máme problém – žiadne prvé miesto, žiadna medaila. Nuž, predstavte sa našim čitateľom sám.
– Som vekom už poriadne dospelý 65-ročný lekár, ortopéd s dvomi atestáciami, v súčasnosti pracujúci vo svojej neštátnej ortopedickej ambulancii v Dolnom Kubíne so zameraním na úrazy pohybového aparátu. Som ženatý, mám tri deti. Najstarší syn je dospelý a už zo mňa urobil starého otca. Môj vnuk bude dokonca zanedlho maturovať. Ostatné dve deti, syn a dcérka, sú ešte školopovinné, takže si s nimi opakujem, čiastočne dobrovoľne, čiastočne nasilu, učebnú látku v tomto školskom roku z 8. a 6. ročníka.
- A čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?
– Toho voľného času nie je veľmi veľa, lebo okrem práce, ktorá trvá často dlhšie ako osem hodín, sa treba venovať i deťom. Ako poslanec mestského zastupiteľstva a člen mestskej rady sa zaoberám aj problémami mesta, v ktorom žijem. Dosť času mi zaberá i šport zdravotne znevýhodnených. Ide o povinnosti spojené s členstvom v SPV, kde mám na starosti zdravotnú problematiku a z toho vyplývajúcu činnosť na Slovensku. Spomenúť musím i povinnosti vyplývajúce z členstva vo výkonnom výbore Medzinárodnej stolnotenisovej federácie, divízie pre Para stolný tenis, a to hlavne klasifikácia zdravotných znevýhodnení po organizačnej i praktickej stránke. S touto pozíciou súvisí i časté cestovanie do zahraničia na významné para stolnotenisové podujatia kvôli klasifikácií na turnajoch. K tomu treba prirátať prednášanie na klasifikačných seminároch, rokovaniach výborov a komisií. A keď sa už nejaký voľný čas nájde, tak sa rád pohybujem v prírode alebo si vypočujem dobrú hudbu.
- Prvý raz ste sa zúčastnili paraolympijských hier v roku 1992 vo francúzskom Albertville. Na koľkých letných a zimných olympiádach ste už boli a ktoré vás najviac zaujali?
– Moje prvé paraolympijské hry boli skutočne vo francúzskom Albertville, presnejšie v oblasti Tignes. Boli to ešte posledné federálne hry. Potom som sa zúčastnil už ako člen slovenského paraolympijského tímu na všetkých hrách pod olympijskými kruhmi, okrem zimných v roku 2002 v USA. Z toho aktívne ako lekár, člen slovenského tímu v rôznych pozíciách som bol na 4 zimných a na 4 letných paraolympiádach.
Keďže od roku 2009 som vo výkonnom výbore Medzinárodnej stolnotenisovej federácie, divízie Para stolného tenisu, nemohol som už byť členom národného paraolympijského tímu. Letnej paraolympiády Londýn 2012 som sa zúčastnil ako zástupca tejto medzinárodnej federácia a v Soči 2014 som bol ako hosť.
Celkovo som sa teda zúčastnil na 11 paraolympijských hrách. Každé z hier boli iné, mali svoju špecifickú atmosféru určovanú krajinou, v ktorej sa konali, podnebím, organizáciou, ľuďmi. Zo zimných paraolympiád ma najviac oslovili hry v nórskom Lillehammeri (1994). Z letných to boli hry v austrálskom Sydney (2000). Došlo tam k súzvuku prírodných krás, počasia, príjemnej atmosféry, organizátorov a dobrovoľníkov.
- Na paraolympiády chodíte už takmer 25 rokov. Ako za ten čas rástla výkonnosť slovenských paraolympionikov, ako sa za ten čas zmenila starostlivosť, technický zabezpečenie paraolympionikov zo strany usporiadateľov hier?
– V obidvoch rovinách, teda z pohľadu organizácie hier i výkonov športovcov, došlo k výraznému posunu vpred. Výkonnosť najlepších športovcov sveta i Slovenska je stále vyššia. Slovensko ako malá krajina výkonmi svojich reprezentantov a ich medailovými ziskami vysoko prekračuje svoju „rozlohu“ a celý svet nás berie veľmi vážne.
- Aký najzávažnejší problém ako lekár ste počas hier v minulosti museli riešiť?
– Najdôležitejšie je venovať sa po zdravotnej stránke športovcom systematicky a komplexne počas celého paraolympijského cyklu. To bola moja zásada v obdobiach, kedy som pôsobil ešte ako lekár slovenského paraolympijského tímu. Tým sa nám darilo eliminovať závažné medicínske problémy. Zostali teda menej vážne stavy úrazového i neúrazového charakteru, akým sa pri vrcholovom športe nedá celkom vyhnúť.
- Určite je rozdiel v starostlivosti o zdravého a hendikepovaného športovca. Aké špecifiká sa prejavujú počas prípravy telesne postihnutých športovcov a priamo pri súťažiach?
– Túto problematiku je potrebné rozdeliť na dve časti – všeobecnú a špecifickú. Rozdiely v starostlivosti v oblasti všeobecnej sa postupne stierajú a musia aj pri hendikepovaných športovcoch smerovať k profesionálnemu prístupu i podmienkam rovnako ako u zdravých. V oblasti špecifickej musí každý lekár pracujúci s telesne znevýhodnenou skupinou športovcov vnímať širokú variabilitu zdravotných hendikepov, ktorá si vyžaduje individuálny prístup v období prípravy i počas účinkovania na súťažiach.
- Letnej paraolympiády v Brazílii, ktorá sa bude konať od 13. do 18. septembra, sa znovu zúčastnite ako zástupca medzinárodnej stolnotenisovej federácie špeciálne pre stolnotenisové súťaže. Napriek tomu ešte jedna medicínska problematika – rok, dva pred konaním hier v Brazílii odborníci varovali, že veľkým problémom bude čistota a hygienická nezávadnosť vody, ktorá steká zo slumov. Najnovšou hrozbou je vírus Zika. Máte ako lekár bližšie informácie o týchto hrozbách priamo z Brazílie?
– Situáciu v tejto oblasti priebežne monitorujeme a aj z pohľadu zdravotnej intervencie sa na možné riziká pružne reaguje. Výhodou paraolympijských hier je, že nasledujú až krátko po olympijských hrách, ktoré sa budú konať od 5. do 21. augusta. Verím preto, že väčšinu problémov, i keď nie všetky, sa podarí do nášho príchodu do Ria vyriešiť.
- Na paraolympiáde bude 22 športov, Slovensko by mohlo mať zastúpenie v jedenástich z nich. Ktoré športové odvetvie je pre vás najatraktívnejšie, ktoré súťaže si v žiadnom prípade nenecháte ujsť?
– Pre mňa ako člena výkonného výboru medzinárodného para stolného tenisu, je to jednoznačne jeden z našich najúspešnejších parašportov – stolný tenis. Mojou povinnosťou bude sledovať celý priebeh stolnotenisových súťaží, od prvých bojov až po finále. Ak mi to čas a okolnosti dovolia, rád by som si pozrel najmä atletiku a cyklistiku.
- Ktoré športy ste vy osobne niekedy robili a venujete sa nejakému športu aj v súčasnosti?
– V minulosti som aktívne hral futbal a venoval som sa aj cyklistike. Ale hrával som slušne i stolný tenis, tenis a volejbal. Tiež som behával dlhé trate od 10 km po polmaratón. V súčasnosti je to už len občas stolný tenis a turistika, v zime na bežkách.
- „Svet“ hendikepovaného športovca je vám blízky. Dovoľte preto tak trochu vizionársku otázku – čo by sa malo v našej spoločnosti, v legislatíve zmeniť, aby sa hendikepovaným športovcom lepšie žilo?
– V posledných rokoch pozorovať pozitívne kroky i v tejto oblasti. Mám na mysli hlavne legislatívu a materiálne zabezpečenie. Prispievajú k tomu i umiestnenia našich hendikepovaných športovcov na významných medzinárodných podujatiach, vrátane paraolympijských hier. Oceniť treba aj úsilie vedenia SPV. Je to však proces, v ktorom treba pokračovať, lebo nás čaká ešte dlhá cesta.
