Europoslankyňa Jana Žitňanská exkluzívne pre Vozickar.info – pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím
ČLÁNOK PONÚKA: Obsiahly rozhovor s jednou zo slovenských europoslankýň Janou Žitňanskou o tom, čo robí europarlament pre osoby so zdravotným postihnutím a ako sa na tvorbe zákonov, nariadení, odporúčaní a správ s týmto obsahovým zameraním podieľa samotná spolubesedníčka portálu Vozickar.info.
V poslednom minuloročnom príspevku sme sa venovali veľmi významnému európskemu dokumentu – Aktu o prístupnosti. Na jeho tvorbe sa aktívne podieľala aj Jana Žitňanská (44), poslankyňa Európskeho parlamentu. Ako sa vyjadrila, pre osoby so zdravotným postihnutím je táto smernica jedným z najvýznamnejších úspechov celého volebného obdobia. Určite však nie je jediným. Veľa o tom vie práve slovenská europoslankyňa. Legislatívna a iná pomoc či podpora osobám so špecifickými potrebami je totiž jednou zo šiestich hlavných tém, ktorým sa v Európskom parlamente (EP) venuje.
Aj preto sme privítali ochotu Jany Žitňanskej odpovedať na otázky portálu Vozickar.info. Zaujímali nás nielen vlaňajšie aktivity EP, ktoré boli prospešné pre osoby so zdravotným postihnutím. Chceli sme vedieť aj to, aký má európska odborníčka názor na niektoré neštandardné slovenské reálie súvisiace so štátnou pomocou ľuďom so špecifickými potrebami. A to nielen z pohľadu, čo štátna administratíva opomína robiť v tejto veľmi citlivej oblasti. Je tu totiž aj iná otázka – čo tieto osoby opomínajú robiť (nerobia) sami pre seba?
■ Marakéšska dohoda v prospech nevidiacich osôb
Začnime prvou, už v úvode naznačovanou témou. Čo vlani prijal, schválil, rozpracoval EP pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých žije v Európe asi 800 miliónov?
– Ako ste spomenuli, okrem najvýznamnejšej legislatívy, Aktu o prístupnosti, sme v parlamente prijali aj Európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia na obdobie do roku 2020. Taktiež ide o dôležitú, aj keď nelegislatívnu iniciatívu, na ktorej vzniku som sa spoločne s belgickou poslankyňou Helgou Stevens podieľala.
Ďalším úspechom bolo nepochybne udelenie súhlasu Európskeho parlamentu s uzavretím tzv. Marakéšskej dohody. Tá stanovuje určité výnimky z práv duševného vlastníctva pre knihy prístupné pre nevidiaca osoby. Vďaka nej sa budú môcť k takýmto dielam dostať omnoho jednoduchšie. Ako posledný významný úspech v oblasti zdravotného postihnutia spomeniem správu o posunkovej reči a tlmočníkoch posunkovej reči. Tá zdôrazňuje potrebu vysokokvalitných školených tlmočníkov.
A čo prospešné spomeniete z ďalších piatich oblastí, ktorým sa v parlamente okrem zdravotného postihnutia prioritne venujete?
– Napríklad zmenené pravidlá týkajúce sa cezhraničnej ochrany detí, ktoré boli nedávno prijaté. Myslím si, že práve táto problematika nadobúda s čoraz väčším počtom cezhraničných manželstiev veľký význam. Mnohí rodičia si totiž neuvedomujú, že s ukončením manželstva sa nemôžu rozhodnúť opustiť krajinu, kde s dieťaťom predtým žili. Bez súhlasu druhého rodiča nemôžu dieťa premiestniť niekde inde. Práve preto boli pravidlá, ktoré sa týkajú cezhraničnej ochrany detí, upresnené. Bola posilnená úloha cezhraničnej mediácie, ako aj dôraz kladený na zisťovanie názoru samotného dieťaťa. Veď ono je takýmito rodičovskými únosmi najviac zasiahnuté.
■ Nie dokumenty, ale konkrétna pomoc ochráni ženy
Aj na európskej úrovni sa často hovorí o nebezpečenstvách, ktoré teoreticky môže „priniesť“ internet deťom…
– Áno, máte pravdu. V minulom roku sme prijali správu o vykonávaní smernice týkajúcej sa boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii. Ide o tému, ktorá úzko súvisí s rýchlym rozvojom digitálnych technológií. A hoci tieto môžu deťom prinášať veľké výhody, je treba dbať na to, aby im boli vysvetlené aj riziká. Tiež, aby boli deti pred nebezpečenstvom zneužívania cez internet čo najefektívnejšie chránené.
Na vašej oficiálnej internetovej stránke sme sa dočítali, že v „portfóliu“ vašich prioritných záujmov je aj žena. Jej práva, jej legislatívna ochrana.
– Správne. V oblasti ochrany žien bolo taktiež prijatých množstvo uznesení, ktoré sa týkali širokej škály tém. Od posilnenia postavenia žien vo vidieckych oblastiach až po rovnosť v mediálnej oblasti či vplyv zmeny klímy na ženy. Bohužiaľ však, ako to už býva, keď je správa tvorená tak veľkým množstvom osôb s rôznymi záujmami, nie vždy som bola schopná tieto správy podporiť. Väčšina z nich sa totiž v konečnom dôsledku odchýlila od svojej pôvodnej témy. A neraz sa venovala najmä kontroverzným oblastiam, akou je napríklad aj Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách.
V tejto súvislosti poviem len to, že môj názor na tento dohovor sa nemení. Je samozrejmé, že musíme byť absolútne nekompromisní, čo sa týka odstraňovania akejkoľvek formy násilia na ženách. Podľa môjho názoru sa musíme zamerať na celkovú zmenu povedomia v spoločnosti. Na školenia policajtov, sudcov či prokurátorov a na pomoc pre obete násilia. Aby ženy, ktoré sú vystavené fyzickému alebo psychickému týraniu, mali reálnu šancu sa z tejto situácie dostať. A hlavne, aby bol páchateľ potrestaný. Viac ako o prijatie rôznych dokumentov, ktoré sú častokrát ideologicky zafarbené, zabezpečme konkrétnu pomoc a ochranu obetiam násilia.
■ Opatrovateľom príspevok na úrovni minimálnej mzdy
Teraz k ďalšej „vašej“ téme. Myslíte si, že Slovensko zaostáva, resp. potrebuje sa intenzívnejšie zaoberať problematikou ľudských práv?
– Slovensko má, rovnako ako väčšina členských štátov Európskej únie, svoje určité rezervy aj v oblasti dodržiavania ľudských práv. Zo strany Európskej únie sme najviac kritizovaní za prístup v integrácií Rómov do spoločnosti. A v tejto oblasti je skutočne priestor na zlepšenie. Porušovanie práv sa týka aj osôb so zdravotným postihnutím. A to pri prístupe k vzdelávaniu, bývaniu či zamestnávaniu.
POMALÁ TRANSFORMÁCIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
Pokračujme v téme zaujímavej pre osoby so zdravotným postihnutím. Určite ju monitorujete aj u nás doma. A nie ste odtrhnutá od slovenskej reality, ako sa raz o europoslancoch vyjadril jeden slovenský ešte donedávna ústavný činiteľ. V ktorých konkrétnych oblastiach, ktoré by sa dali rýchlo a efektívne odstrániť, zaostávame za vyspelou Európou?
– Na Slovensku absentuje regionálna sieť ambulantných a terénnych sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Ak majú rodiny týchto osôb ambíciu, že by chceli spolu žiť doma a ich postihnutý príbuzný by nemusel nastúpiť do pobytového zariadenia, nie je to na Slovensku vôbec ideálne.
Ďalšia dôležitá téma sa týka ohodnotenia opatrovateľov, ktorí sa dennodenne 24 hodín starajú o odkázanú osobu. Mať v rodine príbuzného, ktorý potrebuje opateru, môže spôsobiť veľké ťažkosti s fungovaním celej rodiny. Častokrát sa obetuje jeden z jej členov a vzdá sa svojho zamestnania. Len preto, aby sa mohol o svoje postihnuté dieťa, manžela či manželku, otca či matku doma postarať. Jediným cieľom preto je, aby odkázaný príbuzný mohol zostať dôstojne a plnohodnotne žiť svoj život doma spolu so svojou rodinou.
■ Pomôcť ľuďom pri návrate do zamestnania
Ktorá častá slovenská anomália oproti európskemu štandardu je pre viac ako 323-tisíc ťažko zdravotne postihnutých Slovákov najbolestnejšia, ťaživá? Čo najvýraznejšie obmedzuje ich právo na rovnaký život ako majú zdraví ľudia rovnakého pohlavia a veku?
– Na tému dlhodobo či trvalo chorých a ich návratu späť na trh práce po dlhodobej rekonvalescencii som nedávno v Bratislave zorganizovala stretnutie odborníkov. Zároveň som aj ako spravodajkyňa v Európskom parlamente pripravovala správu prinášajúcu odporúčania k tejto problematike.
Z našich prieskumov vychádza, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde nielenže nie sú žiadne pomocné mechanizmy, ktoré by umožňovali návrat späť do pracovného procesu. Bohužiaľ touto témou sa nikto ani komplexne nezaoberá. A aj základné povedomie slovenskej spoločnosti o tejto téme je v porovnaní s európskym štandardom veľmi nízke.Musíme sa preto najmä pozrieť na to, ako týmto ľuďom pomôcť žiť plnohodnotný život. A tiež na to, ako ich psychicky podporiť v tomto náročnom životnom období. Zároveň ale musíme podporovať aj zamestnávateľov a ostatných zamestnancov, aby dokázali k týmto ľuďom správne pristupovať a návrat do práce im uľahčiť.
■ Posledné legislatívne zmeny zapríčiňujú destabilizáciu
Zamestnanosť, ďalšia vaša téma. Čo by sme mali na Slovensku urobiť, aby zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím nebolo také problematické, až výnimočné?
– Ako europoslankyňa považujem za dôležité, aby sa téme zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím venovala väčšia pozornosť. Aby došlo nielen k pomenovaniu systémových nedostatkov, ale aj k pomenovaniu možných riešení, ako situáciu na Slovensku výrazne zlepšiť. Posledné legislatívne zmeny zapríčiňujú destabilizáciu chránených dielní, ktoré sa postupne zatvárajú.
Súčasne by však tovary a služby ponúkané chránenými dielňami mali byť kvalitné. Podporované zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím nemôže byť vnímané len ako finančná podpora. Absencia osôb so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce má negatívne dopady nielen na tieto osoby. Neprospieva to našej spoločnosti ako takej.
Máte návod, ako by sa malo na Slovensku postupovať pri odstraňovaní týchto, ale aj mnohých iných rozporov?
– Mali by sme prijať také opatrenia, aby zamestnávatelia na Slovensku mohli čerpať viac finančných prostriedkov na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím bez nadmerného administratívneho zaťažovania. A tu nemusíme objavovať nič nové. Stačí, ak legislatíva v oblasti služieb zamestnanosti na Slovensku bude viac kopírovať definície zo smerníc a nariadení Komisie EÚ. Tak, ako tomu je aj v susedných štátoch.
NETUŠIA, ČO NAJVIAC POTRÁPI OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
Prečo slovenská administratíva tak pomaly, zdá sa, že až výrazne neochotne implementuje do slovenského práva niektoré európske zákony na ochranu práv pre osoby so zdravotným postihnutím?
– Podľa môjho názoru je to najmä dôsledok nízkeho povedomia v spoločnosti. Mnohí ani netušia, s čím všetkým musia zápasiť osoby so zdravotným postihnutím a ich rodiny. A tiež svoju úlohu môžu zohrávať aj ekonomické dopady niektorých opatrení, napríklad na zamestnávateľov, podnikateľov. Aj tieto faktory treba brať do úvahy.
■ Zvýrazniť práva tzv. neformálnych opatrovateľov
To máte pravdu, veľa dobrých inštrukcií v zákonoch máme, ale v reálnom živote sa ignorujú. To je však už iná, rozsiahla téma, o ktorej sa môžeme, ak súhlasíte, pobaviť inokedy. Aké úlohy v oblastiach, ktoré sme spomínali, čaká Európsky parlament v tomto roku?
– V prvom rade je dôležité, aby boli konečne ukončené práce na Akte o prístupnosti, ktorý je v tejto chvíli ešte vo fáze záverečných vyjednávaní. Zároveň po jeho prijatí bude kľúčové, aby bola jeho implementácia permanentne sledovaná a prípadné nedostatky čo najskôr odstránené. Taktiež sa budeme v rámci parlamentnej medziskupiny pre osoby so zdravotným postihnutím zaoberať ďalšími oblasťami, ktoré si vyžadujú zlepšenia. V tomto roku sa už napríklad konala konferencie o tom, ako zlepšiť sektor dopravy a odstrániť bariéry, s ktorými sa stretávajú pasažieri so zdravotným postihnutím.
A aké konkrétne úlohy čakajú na vás?
– Budem tieňovou spravodajkyňou niekoľkých správ týkajúcich sa práv osôb so zdravotným postihnutím. Jednou z nich bude správa o sociálnych podnikoch, čiže podnikoch, ktoré podporujú zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. Teda aj uchádzačov so zdravotným postihnutím.
Ďalšou správou, v ktorej pôsobím ako tieňová spravodajkyňa, je správa o rovnováhe medzi pracovným a rodinným životom. Budem sa snažiť do nej čo najviac zahrnúť práva tzv. neformálnych opatrovateľov. To sú najčastejšie rodinní príslušníci osoby so zdravotným postihnutím, ktorí sa vzdávajú svojho zamestnania a o svojho príbuzného sa starajú non-stop. Tu sa budem snažiť o ohodnotenie ich úsilia. Tiež o to, aby sa jedného dňa, keď im to situácia umožní, mohli vrátiť na trh práce. A ich zručnosti, ktoré počas opatrovania príbuzného získali, budú aj riadne uznané a zohľadnené.
■ Aktívne a neodbytne sa dožadovať svojich práv
Aby tento rozhovor nevyznel, že stále má niekto iný urobiť niečo pre osoby so zdravotným postihnutím… Čo by mali urobiť oni sami pre zlepšenie svojho postavenia? Prípadne, aby kompetentným pripomenuli, že sľuby a záväzky sa majú plniť?
– Myslím si, že toto je nesmierne podstatná otázka. Ako poslankyňa som síce dostala mandát od občanov zastupovať a chrániť ich záujmy aj čo sa týka osôb so zdravotným postihnutím. A o to sa snažím s mojím tímom zo všetkých síl. Aj keď sa komunita osôb so zdravotným postihnutím každý rok viac a viac aktivizuje, stále mám pocit, že by sa dalo urobiť oveľa viac.
Čo konkrétne by mali osoby so zdravotným postihnutím robiť, ako by sa mali zachovať?
– Je nesmierne dôležité, aby častejšie a silnejšie zaznieval hlas samotných osôb so zdravotným postihnutím. Vo svojich radoch majú kopec úžasne šikovných a odborne kompetentných ľudí. Preto je potrebné, aby dostali oveľa širší priestor a mali odvahu prezentovať postoje a názory svojej komunity. Tiež sa domnievam, že je nesmierne potrebné, aby osoby so zdravotným postihnutím nežili pasívnym životom. Musia prevziať zodpovednosť za to, ako žijú. Tým myslím, aby nečakali len na to, čo od štátu dostanú, čo by im štát mal dať. Lebo niekedy je to naozaj minimum.
A preto ďakujem mnohým, ktorí mi posielajú postrehy a podnety, ako uľahčiť život osobám so zdravotným postihnutím. Mnohé z podnetov sa ocitajú na mojom zozname pracovných úloh a tém, zásadných legislatívnych pripomienok. Následne ich aktívne a dlhodobo riešim, a to doma či v Európskom parlamente.
KTO JE KTO
Som žena, manželka a matka troch detí, poslankyňa Európskeho parlamentu, podpredsedníčka hnutia Nova a večná optimistka, že veci sa dajú robiť aj lepšie. Dlhodobo sa angažujem v podpore a ochrane mladých rodín a presadzujem skvalitnenie školstva. Mojou srdcovou záležitosťou je ochrana osôb so zdravotným postihnutím a dôstojný život seniorov. Pomáhať tým, ktorí to potrebujú a ochraňovať najslabších je to, čomu verím a čo učím aj svoje deti. Možno nedokážem zmeniť svet. Ale som si istá, že v Európskom parlamente dokážem zmeniť Európu a zlepšiť život ľudí na Slovensku.
Jana Žitňanská
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/o-pristupnosti-slovakov-nepotesil/
https://www.vozickar.info/opatrovatelia-cakaju-na-vyssi-prispevok/
https://www.vozickar.info/eurokluc-na-slovensku-pod-drobnohladom/
https://www.vozickar.info/maria-szegfuova-bojuje-s-uradnikm/
