Boccia dotiahne S. Andrejčíka do Brazílie
Najmladším slovenským parašportovcom na septembrovej paralympiáde v brazílskom Rio de Janeiro bude Samuel Andrejčík (19). Reprezentovať nás bude v športovom odvetví boccia. Je to jeden z mála športov telesne znevýhodnených, ktorý nevznikol ako alternatíva súťaženia zdravých olympionikov (pozri https://www.vozickar.info/od-ranneho-krestanstva-k-paraolympiade/).
Samuel sa narodil na východe Slovenska v Snine s vrodenou vývojovou poruchou Arthrogryposis multiplex congenita, ktorá narúša funkčnosť kĺbov, svalov a šliach horných i dolných končatín. Od detstva musel veľa rehabilitovať, cvičiť. Jeho prvé klasické športové kontakty sú spojené s Kováčovou. Nebola to však boccia, ale plávanie a stolný tenis.
- Ako sa chlapec zo Sniny dostal k športu, ktorý nie je obvyklý a ani rozšírený?
– K boccii ma paradoxne dostal stolný tenis. V roku 2010 som bol v kúpeľoch v Kováčovej. Tam som sa stretol s úspešnou stolnou paratenistkou Alenkou Kánovou (pozri https://www.vozickar.info/podakovanie-tym-ktori-najviac-pomohli/ – pozn. autora) a keďže hra s celuloidovou loptičkou nebol pre mňa vhodný šport, Alenka mi poradila navštíviť kemp na Remate, kde sa pravidelne organizuje program Hľadáme talenty. Tam som vyskúšal rôzne druhy športov a práve boccia ma očarila. Pri prvom „ostrom“ zápolení počas pobytu v kempe som vyhral súťaž jednotlivcov. Tréner Matiaško ma preto pozval na sústredenie boccistov. Tak som sa dostal do klubu ŠK TP Victoria Žiar nad Hronom.
- Boccia je zrejme šport, ktorý máte zapísaný v génoch. Už na svojom prvom veľkom turnaji v Brne v roku 2012 ste totiž vo veku šestnásť rokov zažiarili zlatou medailou. O rok neskôr ste v Portugalsku získali titul majstra Európy v súťaži jednotlivcov. Čím to je, že v tomto športe vynikáte, aké prednosti oproti iným máte?
– Ťažko hovoriť o prednostiach. Verím, že každý športovec, ktorý sa pretekov zúčastní, ich chce aj vyhrať. Za mojimi úspechmi sú hodiny tréningov, podpora rodičov, rodiny, priateľov. Na začiatku sme si všetky zápasy natáčali, neskôr sme robili rozbor, sledovali rôzne štýly hodov, spôsoby riešenia situácii, ktoré v hre nastali. Tak som sa pomaly učil ako hrať. Ešte aj dnes si rád sadnem za kurt cudzích hráčov a sledujem ako hrajú. A stále sa mám čo učiť.
- Boccia má viacero kategórií. Do ktorej ste zaradený a zúčastňujete sa súťaží len ako jednotlivec?
– Boccia má 4 základné kategórie – BC1, BC2, BC3 a BC4. Od nich sú odvodené ďalšie 3 – tímy BC1/BC2, páry BC3 a páry BC4. Ja som zaradený do kategórie BC4 a teda hrám v kategórii jednotlivci BC4, aj v kategórii páry BC4, momentálne na poste kapitána. V našej kategórii sú hráči po úrazoch, hráči so svalovou dystrofiou, ale taktiež aj hráči, ktorí majú deformity kĺbov, problémy so svalmi. Pri boccii je podmienka postih rúk.
- Vravíte, že ste kapitán. Akú úlohu zohrávate v tíme a počúvajú vás vekovo aj omnoho starší spoluhráči?
– Mojou úlohou je rozhodovať o riešení situácií počas zápasu, mám záverečné slovo. Počúvame sa však navzájom. Zaujíma ma názor spoluhráčov. Väčšinou sa na riešení situácie zhodneme.
- Ako sa vám darí zladiť štúdium na strednej škole a športové povinnosti?
– Študujem na Strednej priemyselnej škole v Snine, odbor technické lýceum so zameraním na informatiku. Momentálne som v maturitnom ročníku. Po skončení strednej školy mám v pláne vysokú školu. Som prijatý na Technickú univerzitu v Košiciach, Fakulta elektrotechniky a informatiky, odbor Počítačové siete. Doteraz mi stredná škola veľmi vychádzala v ústrety, či už pri uvoľňovaní zo štúdia, no taktiež mi umožnili trénovať v priestoroch školy. Dúfam, že ani pri vysokoškolskom štúdiu nebudem mať problémy pokračovať s bocciou.
- Vravíte, že trénujete v škole. S kým, keď ste zrejme jediný boccista v Snine?
– Nie je celkom pravda, že nie je nikto v mojom okolí, koho by boccia zaujala. V Snine nie je nikto so zdravotným problémom, kto by spadal do mojej kategórie. Preto doma trénujem len so svojimi rodičmi. Samozrejme, sú to väčšinou modelové situácie, ktoré mi rodičia pripravujú podľa tréningového plánu. So spoluhráčmi sa stretávam najčastejšie na národných turnajoch a samozrejme aj na spoločných sústredeniach.
- Kde všade do sveta ste sa s bocciou dostali a kde sa vám páčilo najviac, odkiaľ ste si odniesli najkrajšie zážitky?
– Boccia je šport, ktorý mi umožnil navštíviť Portugalsko, Španielsko, Anglicko, Poľsko, Kanadu, Kolumbiu a Čínu. Najďalej som bol s bocciou v Kolumbii – koncom októbra minulého roka. A najviac sa mi páčilo na Majstrovstvách sveta v čínskom Pekingu a tiež v portugalskom Povoa de Varzim, kde sa ešte vrátime o mesiac, keďže Povoa bude opäť organizovať tretí zo série turnajov tohtoročného Svetového pohára. (Tento rozhovor bol dokončený počas pobytu S. Andrejčíka v Dubaji, kde sa konalo druhé kolo Svetového pohára boccistov – pozn. autora)
- Navštívili ste viaceré krajiny, môžete teda porovnávať – ako je na tom Slovensko s debarierizáciou verejných priestorov a v ktorej krajine sú na tom najlepšie?
– Pri boccii nie je veľa času na spoznávanie krajín. No musím povedať, že zatiaľ všetky športoviská, na ktorých sme sa zúčastnili turnajov, boli bezbariérovo riešené, takže nikde nebol problém. Myslím, že Slovensko za posledné roky pri debarierizácii pokročilo, no stále je čo doháňať. Ak by som mal hodnotiť, ktorá krajina je v odstraňovaní či nevytváraní architektonických bariér pre pohybovo znevýhodnených najlepšia, odpovedal by som USA a Kanada.
- Vrcholom vašej doterajšej športovej kariéry bude paralympiáda v Rio de Janeiro. V akých súťažiach a s kým sa na nej predstavíte?
– Momentálne máme sedem istých miesteniek na paralympiádu – tri v kategórii páry BC4 a štyri v kategórii tímy BC1/BC2. Pravdepodobne sa už na týchto počtoch nič meniť nebude. Ja budem súťažiť v kategórii jednotlivci BC4 a páry BC4. V tejto kategórii budem s Michaelou Balcovou a Róbertom Ďurkovičom.
- Pýtať sa, s akými cieľmi pôdete na olympiádu, je zbytočné. Opýtame sa preto inak – kto budú vaši najsilnejší súperi?
– Najväčšími konkurentmi sú rozhodne Aziati. Či už hovoríme o Číne, Hong Kongu, Thajsku, Kórei – tam všade sú veľmi kvalitní hráči, ktorí trénujú aj niekoľko hodín denne. To isté platí aj o Angličanoch, Kanaďanoch či hráčoch Brazílie. Aj napriek tomu, že kvôli škole či zamestnaniu na Slovensku nemáme toľko času sa boccii venovať, vieme aj s takýmito hráčmi odohrať vyrovnané a kvalitné zápasy.
- Ako bude vyzerať záverečná fáza prípravy na paralympiádu v Brazílii, ktorá sa bude konať od 13. do 18. septembra?
– Naplánované máme sústredenia – kondičné i rehabilitačné. Uskutočnia sa aj sedenia so športovým psychológom, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou prípravy. Je to podobný proces ako pred každým medzinárodným turnajom. Pred paralympiádou nás však čakajú intenzívnejšie tréningy a niekoľko tréningových sústredení, na ktorých budeme dolaďovať formu a zosúlaďovať sa v pároch a tímoch.
- A na záver – čo si so sebou do Brazílie zoberiete? Ste poverčivý, máte nejaký talizman, dodržiavate rituál pred pretekmi?
– Poverčivý nie som, talizman nemám. Do Brazílie si vezmem len pozitívne myslenie a pevnú ruku, aby som mohol podať čo najlepší výsledok a hrdo, čestne reprezentovať Slovensko na mojej prvej paralympiáde.