Florbal nemá na Slovensku dostatok hráčov
Florbal zdravotne hendikepovaných je ďalším športom, ktorého vývoj je v Česku a na Slovensku diametrálne odlišný. U našich západných susedov sa už vyše dvadsať rokov súťažne hrá na mechanických invalidných vozíkoch. Od roku 2007 sa v Česku liga po vzore Holandska hrá aj na elektrických invalidných vozíkoch. Svoju extraligu majú aj nepočujúci.
Aj keď nie na oficiálnej úrovni, v Česku už boli odohrané zápasy medzi slabozrakými i mentálne postihnutými športovcami.
-
Slováci ako z núdze cnosť vytvorili integrovaný florbal
Na Slovensku sú informácie o tomto športe hendikepovaných pomerne kusé. A po pravde priznajme, že aj staršieho dáta. Florbal pohybovo znevýhodnených sa na Slovensku po prvý raz objavil v roku 2011. Začal sa hrať v športovom klube Altius, ktorý úzko spolupracuje so Spojenou školou na Mokrohájskej v Bratislave. Nemal však klasickú podobu kopírujúcu medzinárodné pravidlá a rozdelenie podľa druhu postihnutia, pohlavia a ďalších všeobecne uznávaných kategórií. Na Mokrohájskej nenašli potrebný počet florbalistov ani pre jednu kategóriu. A tak vytvorili integrovaný florbal, takže na ihrisku sú hráči bez rozdielu postihnutia, dievčatá i chlapci spolu. Jediným členením je veková hranica – do a nad 15 rokov.
V takejto podobe však táto hra nemôže mať súťažný, nebodaj medzinárodný charakter. Slúži len na spestrenie foriem pohybových aktivít zdravotne hendikepovaných mladých ľudí. Jeho prvoradým cieľom bola masovosť. Snaha zapojiť do tejto športovej aktivity čo najviac pohybovo znevýhodnených mladých ľudí.
-
Florbal sa mal rozvíjať vďaka fínskemu „motoru“
V júni 2011 vzniklo občianske združenie Slovenský vozičkársky a integrovaný florbal (SWIF). Jeho cieľom bolo podnietiť rozvoj tohto športu medzi ľuďmi so špeciálnymi potrebami. Vedenie združenia sa zameralo hlavne na podporu integrácie pohybovo znevýhodnených ľudí do športu a na podporu sociálnej inklúzie. Pod hlavičkou SWIF sa v septembri 2011 uskutočnil vozičkársky integrovaný florbal zaradený ako ukážkový šport na Župnú paraolympiádu v Trnave, na ktorej sa súťažilo aj vo futbale, šachu, streľbe a v bocci. Cieľom exhibičného florbalového podujatia bolo najmä umožniť vozíčkarom z Trnavy vyskúšať si túto kolektívnu hru a motivovať ich k pravidelnému športovaniu. V máji 2012 sa v Topoľčanoch uskutočnil druhý exhibičný zápas.
Jednou z organizátorov tohto podujatia bola Veronika Rakovská, ktorá v tom čase už siedmy rok žila vo Fínsku. V tejto severskej krajine končila štúdium biomechaniky, záťažovej fyziológie a trénerstva. Florbal ju zaujal nie ako šport sústrediaci sa na vrcholový výkon. Práve naopak. Zaujal ju ako šport pre deti, mládež a pre ľudí so špecifickými potrebami. Teda vlastne to, čo popri trénerstve zameranom na maximálny športový výkon vo Fínsku okrajovo študovala a čo ju zaujímalo. Jej cieľom bolo dať dokopy družstvo, ktoré by mohlo spropagovať florbal na vozíku. V tejto súvislosti Veronika v jednom rozhovore po exhibičnom zápase v Topoľčanoch povedala: „Nemám ani najmenšiu tendenciu niekoho prehovárať, aby prešiel na florbal. Podľa mňa je dôležité, aby človek mal radosť zo športu, aby športoval. A je jedno, akej disciplíne sa venuje. Florbal je kolektívny šport a môže fungovať jedine vtedy, ak bude existovať družstvo, ktoré bude stabilne trénovať.“
-
Na Slovensku zanikol skôr ako oficiálne vznikol
Svoj prvotný cieľ Veronika splnila – pomohla „poskladať“ prvé slovenské vozičkárske florbalové družstvo. To si v Topoľčanoch zahralo s českou reprezentáciou, kde je florbal zdravých i pohybovo znevýhodnených značne rozšírený. Prvý krok vyzeral sľubne a dával nádej na ďalší rozvoj tohto kolektívneho športu. Preto si Veronika Rakovská vytýčila nový cieľ: „To, o čo sa budem snažiť odteraz, je, aby náš šport mal širší dosah ako len ten jeden zápas. Dúfam tiež, že nás na to už bude viac.“
Zdá sa, že tento jej ďalší zámer sa už nepodarilo naplniť. Florbal na Slovensku sa zrejme neuchytil. Oficiálna stránka Slovenský vozičkársky a integrovaný florbal má posledný záznam z júla 2013. Bola to informácia o tom, že po dvoch rokoch sa slovenskí florbalisti opäť zúčastnili na Streetball Tour Vajnory.
-
Prvý oficiálny zápas vozičkárov sa hral v Prahe
Florbal pôvodne vznikol v USA, kde sa začal hrať niekedy po roku 1950. Neskôr ho preniesli švédski študenti do vlastnej krajiny pod názvom innebandy. Ďalšou krajinou, kde sa florbal rozšíril, bolo Fínsko a následne Švajčiarsko. Švajčiarsky florbal sa však od švédskeho líšil tým, že brankár mohol používať hokejku. Oficiálne pravidlá boli schválené v roku 1983.
Švédsko, Fínsko a Švajčiarsko založili Medzinárodnú florbalovú federáciu (International Floorball Federation – IFF) v apríli 1986. V ďalšom desaťročí zaznamenal florbal obrovský rozvoj v mnohých krajinách po celom svete. Keď sa vo Švédsku v roku 1996 konali prvé majstrovstvá sveta vo florbale, v IFF bolo registrovaných 18 krajín. V súčasnosti má IFF 40 členov, národných asociácií s viac ako 3 500 klubmi a 200-tisíc registrovanými hráčmi. Slovensko je členom medzinárodnej federácie od roku 1998.
Vozičkársky florbal má rovnaké pravidlá ako u zdravých florbalistov. Hráči používajú také isté hokejky a loptičku. Taktiež je umožnené hrať brankárom, ktorí tiež majú hokejky. Prvý oficiálny zápas vozičkárov pod hlavičkou IFF bol odohraný medzi mužskými tímami Česka a Švédska počas majstrovstiev sveta mužov 2008 v Prahe.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/paradrezura-slovensku-stale-plienkach/
https://www.vozickar.info/hendikepovani-verzus-zdravi/
https://www.vozickar.info/novym-sportom-box-invalidnych-vozikoch/
https://www.vozickar.info/tenis-na-voziku-je-kralovskym-sportom-telesne-postihnutych/
