Polemika – hendikepovaní verzus zdraví

Moderné technológie sú v súčasnosti tak rozvinuté, že z pohľadu mobility amputácia časti nohy či ruky už nemusí predstavovať prakticky žiadny problém, automaticky nevytvára zásadné telesné obmedzenie. Už aj na Slovensku sa deťom dávajú protézy, ktoré s nimi rastú, zväčšujú sa rovnako ako zdravá párová končatina. Hendikepovaní vďaka vede proste rušia svoj hendikep.

Čochvíľa budú niektorí hendikepovaní športovci súťažiť vedno so zdravými a budú nad nimi… Vlastne, tá doba už je tu. Viacerí telesne postihnutí športovci súťažia so zdravými, takže je len otázkou času, kedy porazia aj tých najlepších a získajú pódiové umiestnenie napriek tomu, že funkčnosť niektorej končatiny majú obmedzenú.

• Hendikepovaní vidia svoj vzor v Pistoriusovi

Priekopníkom medzi telesne hendikepovanými, ktorý sa postavil na štartovaciu čiaru so zdravými bežcami, bol juhoafrický atlét Oscar Pistorius. Keďže sa narodil bez lýtkových kostí, v jedenástom mesiaci mu amputovali obidve nohy pod kolenami. Chodiť sa už naučil s protézami.Preto ich vnímal ako prirodzenú súčasť svojho tela a už v detskom veku sa neodčleňoval od svojich rovesníkov. Hral s nimi futbal, ragby, vodné pólo. Práve zranenie kolena pri ragby ho počas rehabilitácie priviedlo k atletike.

Už v roku 2005 vyhlasoval, že sa pripravuje na Peking 2008, avšak nie na paraolympiádu, ale na riadnu olympiádu. Pistorius bol presvedčení, že hendikepovaní majú súťažiť vedno so zdravými.

Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) mu nakoniec štart v Pekingu nepovolila. Neskôr však mohol vďaka výnimke štartovať na atletických mítingoch v Ríme a v Sheffielde spolu s bežcami bez hendikepu. Pistoriusovi sa splnil sen o štarte pod olympijskými kruhmi v Londýne 2012. Spolu so zdravými športovcami sa postavil na štartovaciu čiaru v behu na 400 metrov. Skončil v semifinálových rozbehoch.

• Slovák Jozef Metelka chce ísť na Tour de France

Najúspešnejší slovenský parašportovec roka 2015 Jozef Metelka po maturite odišiel študovať a pracovať do Anglicka. Počas prvého roka svojho pobytu v Anglicku si v Londýne založil firmu zaoberajúcu sa predajom tenisových potrieb. Venoval sa aj trénovaniu tenistov. Mal v úmysle ďalej rozširovať klientelu a neskôr si chcel založiť tenisovú akadémiu s obchodom. Súčasne začal študovať Sport and Coaching na Oxford Brookes University v Oxforde.

Všetky jeho plány narušila dopravná nehoda, pri ktorej mu vodička osobného auta nedala prednosť. V plnej rýchlosti do nej vrazil na motorke. Rozdrvený členok sa mu lekári pokúšali zachrániť počas niekoľkohodinovej operácie. Nepodarilo sa a Jozef prišiel o časť nohy.

Po úraze sa jeho tenisová trénerská kariéra skončila a musel rozmýšľať, čo ďalej. Keďže počas rehabilitácie veľa bicykloval, intenzívnejšie sa zameral na tento šport. V Anglicku začal súťažiť so zdravými športovcami a postupne ich začal aj porážať. A to napriek tomu, že spojenie hendikepovaní športovci sa už týkalo aj jeho.

Veľkým snom Jozefa Metelku, po vzore Oscara Pistoriusa, je dostať sa na riadnu olympiádu. Je presvedčený o tom, že keď štart hendikepovaného bežca so zdravými povolila atletická federácia, ústretová by mohla byť aj Medzinárodná amatérska cyklistickú federácia (FIAC) a Medzinárodná cyklistická únia (UCI). Hendikepovaní cyklisti by podľa Metelku mali mať právo súťažiť so zdravými.

Jeho aktuálnym cieľom je dostať sa do profesionálneho tímu, ktorý sa zúčastňuje na veľkých podujatiach ako Tour de France, Giro d’Italia alebo Vuelta a Espaňa. Jozef si myslí, že: „Ak by som udržal krok s priemernými jazdcami, tak by to vyvolalo veľký boom. Svet by sa dozvedel, že cyklista s hendikepom môže súťažiť s cyklistami bez hendikepu. Znamenalo by to posunutie limitov, ktoré majú ľudia zafixované.“

V súčasnosti sa J. Metelka pripravuje na svoju prvú paraolympiádu, ktorá sa bude konať v dňoch 13. – 18. septembra v brazílskom Rio de Janeiro.

• Hendikepovaní z pohľadu basketbalistky Kovačevičovej

Autobus s basketbalistkami a realizačným tímom maďarského klubu Hat-Agro Uni Györ, v ktorom pôsobila aj Srbka Nataša Kovačevičová, mal v septembri 2013 medzi Vitnyédom a Kapuvárom cestou na zápas do Šoprona vážnu nehodu. Zahynuli tréner Ákos Fűzy a riaditeľ klubu Péter Tapodi. Nataši vo veku 19 rokov amputovali ľavú nohu pod kolenom.

Mladá basketbalistka, ktorá svoju krajinu reprezentovala vo všetkých vekových kategóriách, však nerezignovala. Bola presvedčená o tom, že aj hendikepovaní môžu hrať vedno so zdravými športovkyňami. Krátko po prepustení z nemocnice začala intenzívne rehabilitovať s jediným cieľom – vrátiť sa na palubovku a znovu hrať svoj milovaný basketbal.

Mladá krídelníčka jeden a pol roka po havárii nastúpila na zápas. Išlo o charitatívny duel vo francúzskom Angers, v ktorom jej tím triumfoval 123:103. Kovačevičová strávila na ihrisku jedenásť minút a dala dva koše. Aj s protézou si našla miesto v zostave družstva Crvena Zvezda Belehrad a v prvom zápase piatimi bodmi pomohla k víťazstvu svojho tímu nad ZKK Student Niš 78:47 v najvyššej srbskej ženskej súťaži.

• Toitová potvrdila, že hendikepovaní sú rovní zdravým

Rovnako ako Slovák Jozef Metelka, aj Juhoafričanka Natalie du Toitová doplatila na jazdu motorkou. Táto nádejná plavkyňa bola pri jednom návrate z tréningu účastníčkou dopravnej nehody. Kvôli devastačnému zraneniu jej lekári museli amputovať ľavú nohu nad kolenom.

Už počas rehabilitácie sa do bazéna vrátila a dnes súťaží so zdravými plavkyňami ako rovnocenná súperka. Dokonca sa kvalifikovala na Olympijské hry Peking 2008 a v maratóne na 10 km obsadila 16. miesto.

Víťazka plaveckého maratónu ruská reprezentantka Larisa Ilčenková sa po pretekoch vyjadrila, že Natalie by si zaslúžila medailu už len za to, že sa kvalifikovala do Pekingu. Devätnásťročná víťazka Ilčenková dosiahla čas 1:59:27,7 h, Natalie du Toitová na 16. priečke za ňou zaostala len niečo viac ako o minútu časom 2:00:49,9 h.

• Prienik hendikepovaných športovcov medzi zdravých

Už pri prvých pokusoch Juhoafričana Oscara Pistoriusa bolo zrejmé, že snahy hendikepovaných športovcov preniknúť medzi zdravých prinesie veľké polemiky a rozporuplné tvrdenia. Aj po desiatich rokoch sú niektorí odborníci paradoxne presvedčení, že hendikepovaní športovci hendikepujú zdravých. Svoj názor opierajú o tvrdenie, že mechanické vlastnosti protéz či ich dĺžka môže zvýhodňovať hendikepovaných športovcov. Protéza vraj môže predĺžiť dĺžku kroku, rozpätie paží.

Tiež sú presvedčení o tom, že zdravý športovec je diskriminovaný povedzme v prípade úrazu. Hendikepovaní športovci si vymenia protézu a trénujú ďalej. Zdravý športovec sa musí najprv vyliečiť, a teda určité obdobie výkonnostne stagnuje, dokonca zaznamenáva výkonnostný zostup. Ešte jeden silný argument používajú odporcovia toho, aby hendikepovaní športovci súťažili vedno so zdravými. Športovec používajúci protézu, má niekoľko druhov mechanických náhrad a povedzme vhodnú nohu si vyberá podľa poveternostných podmienok, povrchu či očakávanej záťaže. Hendikepovaní sú teda zvýhodňovaní technickým pokrokom.

Druhá skupina odborníkov je presvedčená, že hendikepovaní športovci majú viac nevýhod. Povedzme pri amputovanej nohe chýba členok, sval lýtka, telom prúdi menej krvi. Telesne hendikepovaní musia viac zaťažovať ostatné svaly. Dĺžkovo sa protézy vyrábajú zrkadlovo voči zdravému párovému orgánu, takže k žiadnemu zvýhodňovaniu nedochádza.

Jedno je isté, polemika o prenikaní hendikepovaných  športovcov medzi zdravých bude trvať ešte dlho a používať sa budú stále nové argumenty, odborné i vedecké štúdie. Isté však je, že telesne hendikepovaní budú mať naďalej aj samostatné súťaže, dokonca ani paraolympiáda v najbližších rokoch určite nezanikne.

(j.szabo@vozickar.sk)