M. Ligda: Šport vždy bol súčasť môjho života

Marián Ligda (1979) z Liptovského Mikuláša má rýchlosť zrejme natrvalo zakódovanú vo svojej DNA. Inak si nemožno vysvetliť, že pád a následná zlomenina chrbtice v zimnom stredisku neďaleko Liberca, následkom čoho mu ochrnula spodná časť tela, ho nepribrzdil, ale naopak, zrýchlil všetko, do čoho sa tento mladý muž po úraze pustil.

Pred tragickým pádom v januári 2005 patril Marián medzi dvadsiatku najlepších lyžiarov sveta v tzv. freeridingu, čo je lyžovanie na extrémnych svahoch s neupraveným terénom. Reprezentoval Slovenska vo freeride lyžovaní, ako jediný Slovák sa nominoval na MS vo freeride lyžovaní RED BULL SNOWTHRILL. Otvoril najväčšiu SKI&SNB školu na Slovensku – NTC SPORT JASNÁ.

Dnes Marián patrí medzi piatich ľudí na svete, ktorí voľné, neupravené terény so sklonom viac ako 45 stupňov zdolávajú na sitski (na Slovensku známejší pod názvom monolyža). A je jediný hendikepovaný zo strednej Európy, ktorý si takýto adrenalín dobrovoľne „predpisuje“.

• Freeride lyžovanie na sitski je náročnejšie

• O tom, že nešťastný pád nepribrzdil vaše aktivity, ale ich ešte viac rozvinul, svedčí skutočnosť, že ste nezanevreli na freeride, naďalej lyžujete, hráte sledge hokej, jazdíte na handbike, najnovšie k tomu pribudol kajak…

– Šport vždy bol a doposiaľ je súčasť môjho života. Priviedli ma k nemu rodičia. Od piatich rokov sa venujem mnohým športovým aktivitám. Najvýraznejšie úspechy som zaznamenal ako reprezentant Slovenska v zjazdovom lyžovaní, neskôr vo freeride lyžovaní. Po mojom úraze som nevidel dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.​ Mal som plakať? Gravitácia je proste peklo. Stalo sa, treba životom kráčať ďalej. A tak naďalej lyžujem…

• Prepáčte za prerušenie, ale aký je zásadný rozdiel medzi niekdajším freeride lyžovaním a terajším zdolávaním najnáročnejších tratí so sklonom nad 45 stupňov na monolyži?

– Rozdiel je v tom, že človek sedí a tým pádom je menej obratný. Taktiež si treba ustriehnuť rýchlosť, viac predvídať terén a nástrahy v žľaboch. Nohy človek používa ako tlmiče, vie sa odraziť alebo stlmiť nerovnosti. Na sitski je to veľmi limitované.

• Ste vynikajúci lyžiar, no vaše meno sa medzi hendikepovanými zjazdármi neobjavuje. Slovensko ste v tomto paraolympijskom športe odmietli reprezentovať. Prečo?

– Lyžovanie milujem. Tento šport mi dáva pocit voľnosti, sebarealizácie. A k tomu nepotrebujem medaily, ocenenia. To však nie je hlavný dôvod. Reprezentoval som Slovensko už ako zdravý športovec, neskôr ako paraplegik. Za 30 rokov v profi športe môžem zhodnotiť, že organizovaný šport a najmä ten vrcholový, kde je človek podriadený zväzu, ide z kopca. Dnes už sa nedá reprezentovať krajina a porovnávať sa s profesionálnymi športovcami zo zahraničia za daných amatérskych podmienok, ktoré u nás vládnu. Nehovoriac o tom, že aj športovec musí platiť účty ako každý iný, potrebuje byť poistený a podobne. Ani ako reprezentantovi v sledge hokeji, alpskom či freeride lyžovaní alebo akomkoľvek inom športe mi neponúkajú funkcionári nijakú pridanú hodnotu. Musím pracovať, aby som mohol športovať. Preto uprednostňujem formu, ktorá nie je viazaná na reprezentáciu krajiny. Ja šport milujem a chcem sa športom baviť, nie sa stresovať.

• Slovensko však reprezentujete v sledge hokeji…

– Zatiaľ áno, ale tento šport rozvíjam hlavne na klubovej úrovni. Hrám za český klub Zlín, s ktorým som získal v sezóne 2014/2015 1. miesto v českej lige. Pre túto sezónu som však už dohral, lebo som si na hokeji zlomil pätu. Aktuálne teda ide šport bokom a som v procese doliečovania si zranení.

• V súvislosti s vami sa nedá hovoriť o skončení sezóny, po ktorej nastáva obdobie regenerácie a prípravy na novú sezónu, pretože vy plynulo prechádzate z aktívnej zimnej sezóny do nemenej aktívnej letnej sezóny. V roku 2013 ste na handbike prešli z Liptova do Paríža 1 840 kilometrov za 16 dní. Nechystáte podobný maratón?

– Potrebujem sa dať zdravotne do poriadku, takže tohto roku neplánujem žiadne zahraničné aktivity. Na handbike budem jazdiť po domácich cestách. Chcel by som prebádať juh a východ Slovenska. Určite však budeme spoločne s priateľmi športovcami i známymi osobnosťami jazdiť po celom Slovensku a zbierať financie na pomoc začínajúcim športovcom alebo deťom s hendikepom.

• Centrum Ligda pomáha hendikepovaným

• V jednej zo svojich predchádzajúcich odpovedí ste uviedli, že musíte pracovať, aby ste mohli športovať. Akou prácou financujete svoje športové aktivity?

– Som spolumajiteľom agentúry LM production, ktorá zabezpečuje cielené kampane, marketingové služby, reklamné produkty. Zaoberáme sa filmovaním a fotografovaním z prostredia hôr. Naše logá menia image značky našich klientov. Najnovšie vyrábame a distribuujeme do celého sveta outdoorové deky WHITEDOG travel wrap.

• Pri výpočte vašich pracovných povinností uvažujeme o tom, kedy sa vlastne venujete športovým aktivitám, keď vymenované pracovné aktivity by mal „vyše hlavy“ aj zdravý manažér. Navyše, na vašej stránke http://www.marianligda.com sme sa dočítali, že svoj čas si ukrojí aj charita.

– Zrejme máte na mysli občianske združenie Centrum Ligda, asociáciu pre telesne postihnutých. Združuje predovšetkým fyzické osoby s telesným postihnutím v dôsledku poranenia miechy, chrbtice, ochrnutia dolných či horných končatín, s potrebou ich dlhodobej liečby a rehabilitácie. Ciele združenia sú jasne naformulované na mojej stránke. Vyjadriť sa však dajú úplne jednoducho, povedal by som, že až naturalisticky – život na vozíku si zdravý človek nevie predstaviť. Po úraze je veľmi dôležitá rehabilitácia. Treba veľa plánovať a riešiť banality. Nie sú to len schody, problémy robia tie najzákladnejšie úkony, povedzme len preniesť na mechanickom invalidnom vozíku väčší predmet z bodu A do bodu B, či použiť toaletu, sprchu. Každý deň má svoje pravidlá.

• Popíšte nám tie svoje pravidlá, opakujúce sa povinnosti.

– Každý, kto mal úraz miechy, musí dodržiavať počas dňa istý režim. Telo sa musí neustále prekrvovať, aby nevznikli zdravotné komplikácie. Dva dni posilňujem vždy inú časť tela, tretí deň relaxujem a rehabilitujem. Samozrejme, pred každým športom rozcvička a nakoniec strečing. Ľudia na vozíku by mali každý deň stáť alebo chodiť v špeciálnych pomôckach, aby sa prekrvili svaly na nohách a neskracovali sa šľachy. Iná alternatíva neexistuje, treba byť stále v pohybe.

• Ak sme správne pochopili, čo ste chceli medzi riadkami povedať, Centrum Ligda pomáha tým, ktorí nemajú vytvorené ideálne podmienky pre dodržiavanie potrebného režimu, pretože štát hendikepovaným veľmi nepomáha.

– Presne tak. Zdravotne postihnutým prispievame na fyzioterapiu, rehabilitáciu, na nákup invalidných vozíkov či špeciálnych pomôcok. Poskytujeme poradenstvo, aj so zahraničnými partnermi organizujeme športové outdoorové kempy, kultúrne a pracovné workshopy.

• Aké plány si dáva Centrum Ligda na tento rok?

– Naše fungovanie a pomoc je závislé od financií, ktoré získame z 2 % z dane. Pre tento rok máme vypracovaných niekoľko projektov, ktoré by mali v budúcnosti priniesť nové možnosti rozvoja športu pre zdravotne postihnutých ľudí. Pri ich realizácií budeme spolupracovať so samosprávou, tretím sektorom a s inými subjektmi. Aktuálne informácie budú vždy uverejnené na webe www.marianligda.com.

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/sportovec-ktoreho-zlomenina-stavca-nezlomila/

https://www.vozickar.info/snowboarding-si-nasmeroval-na-paraolympiadu/

https://www.vozickar.info/tenis-na-voziku-je-kralovskym-sportom-telesne-postihnutych/

https://www.vozickar.info/peter-selinga-biliard-musi-mat-clovek-v-srdci-a-hlavne-musi-chciet/

https://www.vozickar.info/j-metelka-vzdy-skusam-pokorit-svoj-limit/