Interview s Františkom Marettom: Ľudia už nie sú prekvapení, keď ma vidia vonku.

V rámci rubriky rozhovorov Vám tento týždeň prinášame interview s Františkom Marettom, ktorý je známy vo vozičkárskej obci hlavne vďaka svojim vzdelávacím videám na sociálnych sieťach. František je tiež jedným z testerov produktov LetMo a 4handi.

František, predstav sa prosím našim čitateľom.
Volám sa František Maretta, mám 22 rokov som rodák z Dolného Kubína, ktorý sa nachádza na Orave na severe Slovenska. Od narodenia som na vozíku, lebo som sa narodil s diagnózou, ktorá sa volá Osteogenesis Imperfecta – zvýšená lámavosť kostí. V detstve a pri narodení som mal veľmi veľa zlomenín. Keď som mal 6 rokov tak som začal liečbu, ktorá mi spevňovala kosti. Dopomáhala k tomu, aby sa mi ukladal v tele vápnik. Liečbu som pravidelne bral 10 rokov, aby boli kosti pripravené (aby boli dostatočne tvrdé na to), aby som podstúpil operáciu na vyrovnanie deformitov kostí. Je to totiž jeden zo znakov mojej diagnózy, rovnako tak ako skolióza chrbtice a menší vzrast.

Vďaka 5 náročným operáciám sa môj život výrazne zlepšil a nemám časté zlomeniny. Samozrejme stále si musím dávať pozor, ale je to oveľa lepšie, ako v detstve.  Dokonca viem prejsť aj krátku vzdialenosť s chodítkom, čo je pre mňa veľký úspech.

Mám rád šport a pravidelne cvičím. Baví ma sledovať futbal, počúvať edukatívne podcasty a čítať knihy. Mojou veľkou záľubou je tvorenie videí na internet. Myšlienka videí, ktoré robím je, aby som spoločnosti ukázal, ako sa žije na vozíku, s akými bariérami sa človek s hendikepom stretáva a ako ich odstrániť. Snažím sa ukázať to, že aj s hendikepom sa dá žiť život naplno a že byť na vozíku nie je katastrofa.

Ako vyzerá Tvoj bežný deň?
Môj deň začína tým, že sa prehodím z postele na vozík. Následne vykonám rannú rutinu, ktorú však zvládam samostatne, pretože všetko mám prispôsobené tak, aby som na to dočiahol: umývadlo, skriňu s oblečením, všetky základné veci.

Následne idem s mojim ocinom do práce. Pracujem v rodinnej firme, mám na starosti administratívu. Po práci ideme cvičiť. S ocinom aj cvičím, lebo potrebujem pomoc pri nasadaní do auta a z auta, rovnako tak pri podávaní činiek, no samotné cvičenie už zvládam sám. Po tréningu a obede sa doma venujem tvorbe videí, či už písanie scenárov, natáčanie alebo samotný strih. Večer sa snažím tráviť oddychom. Keď je pekné počasie, tak sa rád vozím na elektrickom vozíku alebo s pohonom KLAXON POWER. Rovnako si rád zahrám hru na hernej konzole, alebo čítam knihu.

Na sociálnych sieťach si známy aj tým, že prezentuješ rôzne návody, tipy a triky v súvislosti so životom s hendikepom. Prečo si sa pustil do tejto aktivity?
Viem, že na sociálnych sieťach najlepšie funguje comedy obsah – vtipné krátke videá. Sám ich niekedy robím, no mňa viac baví robiť edukatívne, teda informatívne videá. V zahraničí sú bežné videá, že vozičkári rozprávajú svoje tipy a triky ostatným vozičkárom, čím si navzájom pomáhajú. Mňa to veľmi baví pozerať, lebo tak sa viem niečo nové dozvedieť, naučiť. Tak som sa rozhodol tiež o tom rozprávať a zdieľať tie informácie, ktoré mne pomohli a mohli by pomôcť aj ďalším ľudom na vozíku. Som už “skúsený vozičkár”, tak sa chcem podeliť o svoje poznatky a odporúčania. Je jasné, že takýto druh videa “nevybuchne”, tak ako keď mi niekto vo videu povie, že postav sa alebo podobný fór, ale o to viac si myslím, že je dôležité o tom rozprávať. Sociálne siete sú skvelý zdroj humoru a vtipu, ale rovnako tak môžu byť užitočné na šírenie osvety a nových informácií.

Aké pomôcky od LetMo uľahčujú život Tebe?
LetMo je môj LOVE BRAND. Vozíky od LetMa (vtedy Sunrise Medicco) mám už od svojich 6 rokov. Dobre si pamätám na svoj prvý vozík. Bol žltý a na pukliciach na veľkých zadných kolesách boli myšky so syrom. Takže LetMu som verný už roky.

Momentálne je to hlavne môj denno-denný vozík Quickie NITRUM, ktorý mám od roku 2021. Je to ľahký a skladný vozík. Po prvýkrát mám konečne na 100 % prispôsobený sed. Ďalej mám aj elektrický vozík Quickie SALSA, je to šesť-kolesový vozík, ktorý využívam hlavne na prechádzky po vonku. A cca mesiac mi robí radosť prídavný pohon KLAXON POWER, ktorý sa pripevní k môjmu mechanickému vozíku. Vak na nohy Raindek Parka v zime veľmi oceňujem, hlavne počas zimných prechádzok a rovnako tak lyže na predné kolesá – Wheel Blades, ktoré pomáhajú k tomu, aby sa predné kolesá nezabárali do snehu.

Máš aj iné pomôcky / technické vychytávky, ktoré používaš a chcel by si sa o ne podeliť?
Keďže nie som “klasický vozičkár”, to znamená, že nemám 175 cm, silný vrch tela a ochrnuté nohy, tak rôzne každodenné situácie musím riešiť inak. Napríklad z postele na vozík sa nepresuniem tak, že z postele “skočím na vozík”. Moje ruky sú krátke, takže sa tak neviem prehodiť, preto mám v izbe prehadzovátko, vďaka ktorému sa dostanem na vozík. Na zadku sa poposúvam a tak zájdem na vozík alebo opačne. Tak isto to mám vyriešené v kúpeľni. Do sprchy mám špeciálny vodeodolný vozík, na ktorý sa dostanem presne tak isto ako na bežný vozík. Vďaka týmto maličkostiam som absolútne samostatný. Je to veľmi jednoduchý a funkčný spôsob ako sa prehodiť z miesta A na miesto B.

Aký vzťah ku pohybu, mobilite a cestovaniu máš?
Som veľký fanúšik týchto vecí. Rád sa hýbem, snažím sa cvičiť aspoň 3 krát do týždňa. Rovnako veľmi rád cestujem. Keď ste na vozíku cestovanie nie je také rýchle a spontánne ako u ľudí, ktorí nie sú na vozíku. Všetko musíte do bodky naplánovať, skontrolovať bezbariérovosť atď… Ale aj tak sa to dá. Je super, že sú také možnosti, že aj človek s hendikepom môže spoznávať nové krajiny, ľudí a kultúry. Vždy keď letím lietadlom, tak sa nebojím, že či lietadlo spadne (samozrejme sa trochu sa vždy bojím :))), ale toho, aby sa mi nezničil vozík. Raz som mal takúto nepríjemnú skúsenosť, je to veľmi stresujúce a nepríjemné. Ale aj napriek tomu veľmi rád cestujem!

Aký je Tvoj najkrajší cestovateľský moment?
Ako som spomínal mám rád futbal. Byť niekoľkokrát na štadióne môjho obľubéného tímu bol veľký zážitok. Vidieť 75 000 ľudí pokope bolo fascinujúce. Skvelý zážitok a veľmi sa teším, keď sa do Manchestru opäť vrátim. Rovnako vidieť najvyššiu budovu na svete v Dubaji, Burj Khalifu bolo nádherné.

Môžeme sa tešiť na nové videá aj o mobilite? Prípadne, čo plánuješ v najbližšej dobe?
Určite. Chystám video na porovnanie elektrického vozíka a pohonu Klaxon POWER. Keďže obidva stroje používam, tak budem chcieť vysvetliť, ktorá mašina je na čo viac vhodná a pre koho. Plánujem rôzne ďalšie vychytávky a ďalej informovať o veciach, ktoré komplikujú život ľuďom na vozíku a ako tie veci odstrániť.

V posledných týždňoch si mal možnosť využiť niekoľko pomôcok od LetMo – aké to sú a čím Ťa oslovili?
Začnem produktami: Rukavice na zimu CHIBA WARM, zateplená pláštěnka Raindek Parka a lyže Wheelblades. Všetky tieto produkty majú spoločné to, že ich vozičkár využije v zime. Bývam na Orave, kde je 10 mesiacov zima a 2 mesiace chlad 😂, tak takéto pomôcky som si hneď zamiloval. Oslovili ma funkčnosťou, príjemným materiálom a tým, že robia presne to na čo sú určené. Teraz nevyjdem v zime z domu bez toho, aby som nemal vak, rukavice a lyže na predné malé kolesá.

Posledný mesiac mi veľkú radosť robí pridavný pohon Klaxon Power. Baví ma voziť sa s ním. Je vhodný do náročnejších terénov a pritom sa naozaj ľahko ovláda. Dokážem ho ovládať aj ja a to aj napriek tomu, že mám krátke ruky.

Ako je podľa Teba Slovensko pripravené na aktívnych hendikepovaných ľudí?
Je to lepšie, ale stále je priestor na zlepšenie. Už nie sú ľudia tak prekvapení, keď uvidia človeka na vozíku vonku. Najväčším problémom toho, aby aktívni hendikepovaní ľudia išli vonku sú bariéry. Stav chodníkov. Stále neprispôsobené vlaky, respektíve sa musíte nahlásiť 24 hod. dopredu, že idete, aby sa pripravili. Schody do verejných priestorov. Bariéry na verejných WC, ťažké a úzke dvere atď. Keď cestujem tak vidím, že sa to dá aj inak. Že sa dá, aby ľudia bezproblémovo jazdili vlakmi, autobusmi, aby fungovali plošiny a pod. Rozdiel je podľa mňa v tom, že viac chcú, aby ľudia s hendikepom boli súčasťou spoločnosti. Nedávajú im bariéry “pod kolesá”, ale práve naopak. Vytvárajú prostredie, kde sa cítia vítaní všetci. To si myslím, že je kľúčové. Lepší sa to aj na Slovensku, no stále sa je kde zlepšovať. Dôležité je počúvať ľudí, ktorí poukazujú na bariéry a byť aktívny. Pretože z bezbariérovosti a prístupnosti profitujú všetci, nielen ľudia na vozíku.