Jessabelle by bola s voodoo strašidelnejšia
Pri našich recenziách sme sledovali osudy hlavných hrdinov na invalidných vozíkoch vo filmoch viacerých žánrov. Klasická dráma sa striedala s psychologickým, životopisným filmom, dokonca aj s komédiou. Tentokrát sme si pozreli horor pod názvom Jessabelle.
Réžie filmu sa ujal Kevin Greutert a hlavnú úlohu mladej ženy Jesse zveril Sarah Snook. Horor Jessabelle sa dostal do kín v roku 2014.
-
Namiesto strachu bolo vo filme len veľa kriku
Milovníkov klasického hororu, pri ktorom v každej druhej-tretej scéne behá mráz po chrbte, musíme hneď v úvode sklamať. Ako sa vyjadril jeden recenzent – ak to bude takto pokračovať, filmoví teoretici musia vytvoriť nový podžáner – soft horor. Teda „mäkký“ horor, pri ktorom sa divák nebude alebo bude len trošíčku báť.
A to je skutočne prípad hororu Jessabelle, v ktorom som sa zľakol asi dva či trikrát. Aj to zakaždým len na dve-tri mikrosekundy vo chvíli, keď niekto náhle zareval. Niekoľko klasických hororových scén (údajne odkopírovaných z iných lepších filmov) bolo do deja filmu vložených akosi odťažito, až rušivo. Nevzbudzovali strach, ale skôr nepochopenie, čo tým chcel režisér vyjadriť.
Ešte jedna úvodná poznámka – horor Jessabelle je veľmi hlučný film. Zdá sa, že Kevin Greutert, inak režisér viacerých dobrých hororov (SAW VI, SAW 3D), tentokrát šliapol vedľa. Ukričanosť si zamenil s hororom a tak namiesto strachu bolo vo filme len veľa kriku. A aj ten chvíľami vyznieval, akoby patril do iného filmu.
-
Režisér Jessabelle nevyužil silný potenciál kreolských rituálov
Úvodná scéna hororu Jessabelle nastavila hlavný leitmotív deja – pri dopravnej nehode zahynie snúbenec Jessi a ona sama sa ocitne na invalidnom vozíku. Nebudem zachádzať do detailov, ale od prvého obrazu bolo príliš viditeľné, že Sarah Snook nie je imobilná. Invalidný vozík pred natáčaním filmu videla asi len z lietadla.
Scenár filmu je dosť dobrý, nedalo sa predvídať, ktorým smerom sa dej „uberie“. Aj záverečné vykryštalizovanie príbehu prinieslo nečakané rozuzlenie (identitu ducha v starom rodičovskom dome). Akurát celkové podanie sujetu je dosť nevýrazné. Dejová línia sleduje zúfalú Jessi, ktorá nevie, kto sa u ňu postará, keď je na vozíku. Posledným žijúcim príbuzným je jej otec (David Andrews), s ktorým ale roky nebola v kontakte. A za tie roky sa z neho stal, kvôli samotárskemu životu bez spriaznenej duše, starý frfľoš, alkoholik. Jessie však nemá na výber a nasťahuje do starého rodného domu pri jazere v Louisiane.
V dome sa však od prvého dňa jej príchodu začnú diať divné veci. Jessie zisťuje, že v ňom po tragickej smrti otca nie je sama. K pokoju neprispievajú ani staré kazety, ktoré tam zanechala jej zosnulá matka (Joelle Carter). Ešteže sa na scéne zjavuje stredoškolská láska Preston (Mark Webber), ktorý sa stáva jej oporou. A horor Jessabelle nadobúda aj romantické črty. Vo filme sa v tenučkých líniách, len tak náznakovo do deja priplieta voodoo. Tieto kreolské rituály, z ktorých sa už vytratila pôvodná polyteistická náboženská tradícia, je veľkým hororovým potenciálom. Režisér Greutert ho však nevyužil. Scéna, v ktorej domorodí Afroameričania napadnú Prestona a Jesse na voodoo pohrebisku, vyznela nedokončene, bezmyšlienkovito. Tá druhá, v ktorej stará žena pod silou voodoo vykrikuje varovania a hrozby, bola skôr smiešna ako hrozivá.
Ako som už v úvode upozornil, pre klasických hororových maniakov je Jessabelle sklamaním. Ak však pri pozeraní hororu nie je pre diváka nutnosťou klepať sa od strachu ako nakopnutá kostra, tak potom je Jessabelle pozerateľný film.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/film-narodeny-4-jula-zrodenie-pacifistu/
https://www.vozickar.info/film-hasta-la-vista/
https://www.vozickar.info/atypicky-invalidny-vozik-z-filmoveho-platna/
https://www.vozickar.info/serial-eden-s-kriminalistom-na-voziku/
