Vianočná kapustnica združenia Ľudia proti hendikepu opätovne v Mútnom
Niekedy začiatkom decembra „zavesil“ Jozef Malák na profile svojej Goralskej koliby v Mútnom záhadný status. Oznamoval, že v jeho reštauračnom zariadení sa uskutoční stretnutie najvýznamnejších osobností Oravy. Keďže najvyužívanejšia sociálna sieť je rýchlejšia ako tie najklebetnejšie dedinské babky, už o niekoľko minút mal prvý telefonát. Nasledovali ďalšie a ďalšie. Až o niekoľko dní vyšiel s pravdou von – na sobotu 16. decembra je pripravená Vianočná kapustnica celooravského združenia Ľudia proti hendikepu.
Mnohí vedia, keďže v Goralskej kolibe boli členovia združenia koncom roka aj vlani, že tento spolok dáva dokopy ľudí, ktorí sa starajú o svoje ťažko zdravotne postihnuté deti. Pomáha a mnohými aktivitami skvalitňuje život aj tým, ktorí napriek svojmu postihnutiu sú do určitej miery nezávislí, samostatní. Za to, že týchto ľudí J. Malák nazval najvýznamnejšími osobnosťami, ho viacerí súhlasne potľapkali po pleci. Tí citlivejší aj slzu vyronili. Veď poznajú osudy hlavne žien – matiek, ktoré obetovali všetko pre to, aby ich postihnuté dieťa žilo.
-
Svetový showman a Živé striebro sa o všetko postarali
Dosť bolo nostalgických myšlienok, lebo víkendová vianočná kapustnica občianskeho združenia Ľudia proti hendikepu bola, ako vždy, plná radosti a veselosti. Veď Zuzana Jurisová, predsedníčka združenia spolu s Martinom Gočalom to veru vedia „roztočiť“. Priame rozhovory na mikrofón, básničky a pesničky na požiadanie zneli aj z úst detí, ktoré sú inokedy zatvorené vo svojom vnútornom autistickom svete. Spievali, smiali a radovali sa aj dospelí, ktorí počas celého roka podriaďujú svoje bytie potrebám svojho postihnutého dieťaťa.
„Presne taká je naša vianočná kapustnica. Na niekoľko málo hodín v závere roka pootvoriť našim ťažko skúšaným členom dvierka do sveta vianočnej pohody a prianí, aby sa zdravie ich najmilších aspoň nezhoršovalo, keď už sa zlepšiť nemôže,“ prezradil leitmotív koncoročného stretnutia Martin Gočala, ktorý počas celého popoludnia ako svetový showman „tvrdil“ zábavu.
Z. Jurisová, ako na mnohých iných akciách, bola zase ako živé striebro. Raz pri jednom stole zisťovala, či ľuďom niečo nechýba. O chvíľu pri druhom iných nabádala, aby sa ponúkali sladkým i slaným na stole. Všetkého je dosť, zdôrazňovala, predsa každá rodina nejakú slávnostnú poživeň doniesla. Nebolo kedy a Živé striebro združenia Ľudia proti hendikepu sa už s úsmevom zvítala a vyfotografovala s priateľom, ktorého dlho nevidela. A všetkým zakaždým prízvukovala, že čo nevidieť sa začnú bohaté vianočné darčeky rozdávať, lebo združenie prajných sponzorov postretlo.
-
Vianočná kapustnica aj so župankou Erikou Jurinovou
Vskutku je to tak. Martin so Zuzanou všetkých členov združenia Ľudia proti hendikepu vnímajú ako jednu veľkú rodinu. Všetci sa vzájomne podporujú a pomáhajú si. A do tejto rodiny už patria aj viacerí sponzori, ktorí sa pravidelne podieľajú na zdarnom priebehu mnohých plánovaných akcií združenia. Nie je to len Goralská koliba v Mútnom, kde sa konala vianočná kapustnica už druhý raz. Je to aj rodinné hudobné zoskupenie Šinál band z Pribiša, ktoré zahrá ľudovku, ale aj moderné piesne. Rozospieva ľudí nielen v kolibe, ale aj v autobuse na ceste domov. A verte, utešená rodinka Šinálová má noty a tóny hlboko zavŕtané vo svojich génoch. Spev otca Jána či dcér Emy a Niny zakaždým stíšia rozhovor pri stoloch. A hudobné tóniny mamy Andrey na viole sú už len zlatým klincom celej produkcie.
Spomenúť treba aj spoločnosť Ares, ktorá tiež patrí do veľkej rodiny združenia Ľudia proti hendikepu. Veď ich špeciálne upravený mikrobus už neraz doviezol vozičkárov na akciu organizovanú združením bez toho, aby ľudia museli zosadať z vozíka. A ani sobotňajšia vianočná kapustnica sa bez nich nemohla konať, lebo (zase) sponzorsky priviezli, tentokrát dvoch vozičkárov. A tí by sa bez ich nezištnej pomoci do Mútneho nedostali.
„Pozrite sa, nespyšnela!“ týmito slovami Martin Gočala s úsmevom privítal ďalšiu hosťku na kapustnici – Eriku Jurinovú, županku Žilinského samosprávneho kraja. Po víťazných voľbách je vo funkcii len dva týždne. „Všetci ju poznáme, veď je podporovateľkou nášho združenia už niekoľko rokov. Vždy nám ochotne pomáhala a verím, že sa to nezmení ani po nástupe do novej funkcie. Želáme jej, aby v nej mala len dobré a správne rozhodnutia v prospech ľudí nášho kraja,“ povedal na úvod M. Gočala a zdôraznil, že Erika Jurinova prišla na kapustnicu s celou rodinou, ale aj s darčekmi pre všetkých zdravotne postihnutých.
-
Vianočné a novoročné očakávania v „priamom prenose“
Keď už sme pri darčekoch, vianočná kapustnica je aj o tom, aby sme hovorili o snoch a túžbach zdravotne postihnutých. Sme realisti, vieme, že to jedno spoločné a najdôležitejšie je nesplniteľné – prinavrátenie zdravia, mobility, samostatnosti. To však neznamená, že zdravotne hendikepovaný nemá (možno tajné) očakávania. Niektoré sa azda naplní darčekom pod vianočným stromčekom. No to väčšie, náročnejšie prinesie až nastávajúcich 365 dní, ktoré čo nevidieť začneme odratúvať úderom dvadsiatej štvrtej hodiny na Silvestra 31. decembra.
Denisa Bražinová, Dolný Kubín
„Pre mňa je najdôležitejšia rodinná pohoda počas celých Vianoc,“ zdôrazňovala Denisa. „A ak sa k tomu pritrafia aj nejaké drobné darčeky pod vianočným stromčekom, to už bude len taká čerešnička na sladkej vianočnej atmoosfére.“
Nakoniec nám prezradila, aký darček pod vyzdobenou jedličkou by ju potešil – pekné moderné oblečenie, povedzme mikina. Móda síce nie je jej obľúbená téma. Pri výbere oblečenia sa spolieha na vlastný vkus. Tentokrát by jej mamina isto vybrala niečo pekné. A aký je ten veľký sen? Denisa začala túto tému rozoberať zoširoka. Jedno veľké prianie je už vďaka viacerým sponzorom splnené – získala nový rehabilitačný prístroj Motomed na domáce posilňovanie končatín. Na ňom už každý deň „maká“, čo je pre ňu veľmi prospešné.
A tá druhá, ešte nesplnená túžba? „Na jej naplnenie sú potrebné dva dobré skutky. Tým prvým je, aby ma šéf občianskeho združenia Pokrok v Liptovskom Mikuláši zamestnal. Tým druhým, aby som našla asistentku, bez ktorej by som do tej práce nemohla chodiť.“
O tom poslednom prianí vravela Denisa potichu, nesmelo. Rada by strávila dovolenku pri mori. Hoci aj v Bulharsku, ale najradšej by tam šla letecky. To aby mala dva kýžené zážitky v jednom.
Jozef Červeň, Dlhá nad Oravou
„Mám rád knihy. Čítam veľa, najme romány s historickou tematikou. Preto by pod vianočným stromčekom nemala chýbať kniha pre mňa.“
Aj Jozefov veľký sen je akosi previazaný s knihami, ktoré čítal. Rád by cestoval po zahraničí, aj keď neverí, že sa mu niekedy splní. Nechcel by však ísť na pobytový zájazd k moru. Túži navštíviť krajiny, o ktorých čítal v historických románoch. A na prvom mieste je Taliansko.
„Veľa a rád čítal o období starého Ríma, o časoch, kedy sa Rímske impérium rozprestieralo po celej Európe a zasahovalo až do Ázie. Vidieť napríklad zvyšky Kolosea, kde sa odohrávali bitky gladiátorov, to by bol veľký zážitok. A takých historických zákutí je v Taliansku, v Ríme omnoho viac.“
Jozef spomenul, že ho fascinoval napríklad dej knihy Quo vadis od poľského spisovateľa Henryka Sienkiewicza z roku 1896, za ktorý mu o deväť rokov neskôr bola udelená Nobelova cena. Dej knihy sa odohráva v rímskom impériu za vlády cisára Nera. Na pozadí milostného príbehu rímskeho patricija Vinicia a kresťanky Lýgie autor opisuje začiatky kresťanstva, krutosti zo strany Ríma, Nerovu znudenú zvrhlosť, požiar Ríma a ďalšie udalosti. Jozef by síce nechcel žiť v tom období, ale prechádzať sa po miestach, kde sa dej knihy odohráva, by bolo celkom fajn.
Vladimíra Martvoňová, Hruštín
„Základom všetkého je vnútorný pokoj,“ začala Vlaďka približovať nadchádzajúce vianočné obdobie. „Pod vianočným stromčekom by ma potešila kniha, povedzme z lekárskeho prostredia alebo aj jazyková učebnica. Rada by som sa naučila po anglicky.“
Priznávame, že výberom knižného darčeka nás Vlaďka tak trochu prekvapila. Sama píše básne. Jeden jej známy jej dokonca vydal zbierku básní knižne. Očakávali sme preto, že jej výber bude smerovať niekde do domácej či svetovej poézie.
Pri vyslovovaní veľkých snov je Vlaďka opatrná. Najprv nám povedala, že ona už nemá veľké sny. Vraj mnohé sa jej už splnili. Napríklad stretnutie so Svätým otcom v Ríme je nezabudnuteľný zážitok na celý život. Preto jej priania smerujú skôr k ľuďom okolo nej. Aby oni boli šťastní, spokojní. Neskôr však priznala, že sa tak trošku obáva vyslovovať veľké priania, aby v prípade odmietnutia nebola veľmi sklamaná. Nakoniec sme jednu túžbu z nej predsa len „vydolovali“.
„Rada spievam. A v poslednom čase si často predstavujem, že spievam so Simou Martasovou. Veľmi sa mi páči jej tvorba – texty i hudba.“
Táto mladá speváčka v súčasnosti prudko stúpa v rebríčku popularity. V novembri vystupovala aj v Dolnom Kubíne v rámci turné so svojou kapelou a Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu. Všetky vystúpenia tejto talentovanej textárky a speváčky sú beznádejne vypredané. A tak treba len nájsť niekoho, kto Sime povie o Vladkinej túžbe. A možno tento sen bude veľmi rýchlo splnený.
Dušan Sotoniak, Dolný Kubín
Najprv prezraďme, že Dušan na Vianoce nielen dostáva, ale aj dáva. Rodičom prispel na novú obývaciu stenu, z ktorej sa teší celá rodina. Veď tá stará si za tridsať rokov odslúžila svoje.
„V poslednom čase ma mimoriadne zaujali moderné techno hračky. Keby som pod stromčekom našiel dron na diaľkové ovládanie, to by bolo super. Potešil by na aj malý, interiérový dron. A kým by som sa ho naučil ovládať, našetril by som si na väčší exteriérový, s kamerou a online prenosom do smartfónu. To by som sa potom na Dolný Kubín pozeral zhora,“ zasmial sa Dušan.
A znovu sme pri veľkom sne. Dušan má jeden menší veľký sen. Ten druhý je už skutočne veľký. Na jeho splnenie jeden rok zrejme nepostačí. Prezraďme preto najprv ten menší. Dušan by sa na matičku Zem rád díval nielen „očami“ kamery na drone. Ochotne by si ako spolujazdec sadol na motorové rogalo a vzlietol do neba ako dravý orol.
A čo je tá najväčšia túžba? Začnime vodičským preukazom. Ten by si chcel urobiť, no najprv musí nájsť autoškolu, kde by mohol kurz absolvovať so svojím telesným postihnutím. Potom Dušan „zapracuje“ na ďalšej čiastkovej úlohe. Kúpi si auto a až potom sa naplní jeho veľký sen – cestovanie. Kam? To by už „nalinkovala“ vzdialenejšia budúcnosť. Rovnako ako u zdravých. Ani oni si totiž veľké sny nesplnia akoby šibnutím čarovného prútika. Všetci musia urobiť niečo pre to, aby sa aj veľké túžby zrodili v realite. A to je vlastne odkaz pre všetkých do nadchádzajúceho roka 2018 – nečakajte, kým niekto splní vaše sny, vlastnou aktivitou sa pričiňte o to, aby aj tajné sny čo najskôr ožili.
Foto: Z. Jurisová a autor
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/vianocna-kapustnica-vonajuca-clovecinou/
https://www.vozickar.info/vianocne-darceky-vsetkym-citatelom/
