Chýbajúca komunikácia nie je nevyliečiteľnou chorobou
ČLÁNOK PONÚKA: Komentár k nezdravej tendencii podceňovať potrebu „zdravej“ komunikácie, ktorú potvrdzuje aj návšteva troch slovenských oficiálnych internetových stránok občianskych združení zastupujúcich záujmy ľudí so zdravotným postihnutím.
Podnety do ďalšej tvorby od našich čitateľov nehádžeme za plece, ani do koša. Seriózne sa nimi zaoberáme a snažíme sa ich spracovať do „čitateľnej“ podoby. Na popud návštevníkov už známych vozičkárskych Salónov sme napríklad spracovali tému Pracovný asistent či charitatívne podujatie HelpFest. Mejlová komunikácia nás v poslednom čase inšpirovala k napísaniu príspevku o aktívnom cvičení. Tiež o možnostiach kúpy špeciálne upraveného oblečenia pre vozičkárov.
■ Ticho v „éteri“ je kolektívne zlyhávanie
Avšak jednu tému, ktorú nám na spracovanie predkladali viacerí, sme mali, priznávame, už dlhšie odloženú na stole. Akosi sme ju nevedeli tvorivo „uchopiť“. Na otázku: Prečo častejšie píšete o aktivitách robených v prospech vozičkárov v Česku ako na Slovensku? v podstate odpovedajú tí, ktorí sa nás pýtajú: Prečo je vozičkársky život v Česku aktívnejší, pestrejší, atraktívnejší, prečo sa u našich susedov koná viac zaujímavých podujatí? Na túto otázku sa odpovedá skutočne ťažko. Hlavne pri snahe sformulovať jednoznačnú zovšeobecňujúcu odpoveď s „generálnou“ platnosťou. Už len preto, že príčinou týchto disproporcií je určite viacero faktorov.
Nedávny telefonický podnet nám však jeden z mínusových faktorov Slovenska „vyfarbil“ v úplnej nahote – komunikačná prázdnota, zaostalosť. Hneď sme si spomenuli, že aj my sme viackrát pocítili deficit informácií, ktorý spôsobuje chýbajúca vecná komunikácia. Zaznamenali sme ju dokonca aj pri subjekte, ktorý dostáva milióny z našich daní na rozvoj konkrétnych pohybových aktivít.
Následok takejto a jej podobnej zadubenosti je jednoznačný. Ak nemáte informácie o tom, že sa niečo má udiať, nemôžete sa danej akcie zúčastniť. Ak neviete, že sa niečo už udialo, nemôžete to, čo sa tam dialo, „prerozprávať“ ostatným. A ak aj viete, že sa niečo pozitívne udialo, no nikto nechce povedať, čo sa tam dialo, ste presne v rovnakej situácii ako v predchádzajúcich modelových situáciách.
No ticho v „éteri“ nie je len, ako sme boli upozornení, občasný postoj „zaostalého“ jednotlivca. Hovoriť môžeme až o kolektívnom zlyhávaní. Neveríte? Uveríte, fakty totiž nepustia. Vžime sa do „kože“ vozičkára vo chvíli, keď začne surfovať po internete. Púšťa sa do vyhľadávania aktualít o činnosti tých združení, ktoré (údajne) zastupujú jeho záujmy.
■ Stránka Asociácie je informačne v klinickej smrti
Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky (AOZPO SR) Koordinovane presadzuje práva a oprávnené záujmy zdravotne postihnutých občanov združených vo viac ako 30 členských organizáciách.
Dlhoročnou prezidentkou Asociácie bola Mária Orgonášová. V minulom čase píšeme preto, lebo jedinou zaznamenanou tohtoročnou aktivitou na oficiálnej stránke sú dve správy s rovnakým obsahom. Oznamujú úmrtie M. Ogonášovej 1. augusta tohto roku vo veku 84 rokov. Prezidentkou združenia, vznik ktorého sama iniciovala, sa stala v roku 1997. A túto funkciu vykonávala s prestávkami až do začiatku roka 2018, kedy musela zo zdravotných dôvodov odstúpiť.
Týmito smutnými správami sa komunikácia s návštevníkmi stránky končí. Šok sme však zažili, keď sme si otvorili podstránku s kontaktmi na vedenie združenia. Prakticky deväť mesiacov od odstúpenia z funkcie a dva mesiace od úmrtia je meno Mária Orgonášová (bezprecedentne) stále uvedené pri funkcii – prezidentka AOZPO SR. To už je, podľa nás, ako sa vraví, cez čiaru. Takto sa dá odkaz ženy, ktorú časopis Týždeň nazval Prvou dámou lámajúcu bariéry, napĺňať veľmi ťažko.
PREDSEDA ASOCIÁCIE (na stránke) V UTAJENOM REŽIME
Pritom od februára má Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR nového prezidenta. Na oficiálnej stránke však o tomto zásadnom personálnom akte nie je ani len zmienka. Podľa našich zdrojov je to uvedené len na súkromnom webe nového prezidenta Asociácie.
Marek Machata o svojej novej funkcii informoval „medzi rečou“ v rubrike Čo mám nové. Ďalšie zmienky o práci AOZPO SR sme však už hľadali márne. Pritom má všetky svoje aktivity na svojom webe takmer detailne zaznamenané. Včítane zasadnutia rady jednej strednej školy, fototermínu či rozhovoru pre časopis Jednota. Machata, aspoň podľa zoznamu uskutočnených pracovných výstupov, je určite mimoriadne vyťažený muž. Škoda len, že nevieme, to čo sme márne hľadali, či do svojho pracovného „portfólia“ už zaradil aj AOZPO SR.
■ Centrálny zväz sa má čo učiť od okresov
Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) Celorepublikový, dobrovoľný, humanitný a nepolitický subjekt, otvorený pre každého občana, ktorý sa chce podieľať na jeho poslaní.
Hodnotenie aktivít SZTP, predsedníčkou ktorého je Monika Vrábľová, z pohľadu aktualít, ktoré sú uvedené na oficiálnej internetovej stránke, je tiež viac ako biedne. Posledné (aktuálne) záznamy sú z roku 2012. Takže aj na tejto internetovej stránke komunikácia viazne. Avšak pri porovnávaní v predchádzajúcej časti príspevku kritizovanú AOZPO SR nemožno vysloviť len negatívne závery.
SZTP má totiž vybudované štandardné nižšie organizačné štruktúry, ktoré sú vo svojej činnosti plne autonómne. Predsedovia krajských centier sú členmi republikovej rady, ktorá zasadá pravidelne. Na október zväz napríklad pripravuje tradičný benefičný koncert. Okresné organizácie vyvíjajú vlastnú činnosť a aktivity. Niektoré o nich informujú na samostatných internetových stránkach, iné majú vytvorené profily na najpoužívanejšej sociálnej sieti.
Takže, aj keď prácnejším spôsobom, na internete sa predsa len dá o činnosti SZTP kde-čo zistiť. Napríklad v Bratislave bude do konca novembra otvorená výstava fotografií ľudí s telesným – očami ľudí s telesným postihnutím pod názvom Tak to vidíme my. Základná organizácia SZTP v Liptovskom Mikuláši zase v lete zorganizovala zaujímavé podujatie, ktoré dokumentuje fotogaléria. Komunikácia na nižšej organizačnej úrovni teda žije.
Navyše, SZTP vydáva štvrťročne bezplatné zväzové periodikum TP + TP (Telesne postihnutí + Tolerancia, pomoc). A v ňom sú publikované viaceré informácie – o tom, čo už bolo, ale aj o tom, čo sa ešte len uskutoční. Netvrdíme, že spomínané informačné zdroje účinne nahrádzajú chýbajúcu hlavnú internetovú stránku SZTP. Komunikácia, aspoň v oklieštenej podobe, tu predsa len je.
■ Komunikácia na vysokej úrovni, aj keď ideál to nie je
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) v SR
Občianske združením organizácií tvorených občanmi s rôznym druhom zdravotného postihnutia. Vznikla 20. novembra 2003 v rámci projektu Európskeho fóra zdravotného postihnutia financovaného Európskou úniou v súvislosti s prijatím nových desiatich členských štátov do Európskej únie.
Posledné združenie s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré sme do nášho výberu zaradili, už svoju oficiálnu webovú stránku zrušilo. NROZP, predsedom ktorej je Branislav Mamojka, sa presunula na najpoužívanejšiu sociálnu sieť. Nájdete tam viac informácií o podujatiach organizovanými inými združeniami ako o samotnej činnosti daného združenia. Napriek tomu nemožno nad NROZP lámať palicu. Má totiž unikátny, obrazne povedané, neobmedzený nástroj/priestor na publikovanie informácií, ktoré sa od združenia tohto typu očakávajú. Kto má záujem, nájde ich v internetovom časopise Mosty inklúzie. Proste, komunikácia na vysokej úrovni.
Cieľom tohto časopisu je prinášať informácie z rôznych oblastí života ľudí s rozličným druhom zdravotného postihnutia, publikovať príklady dobrej praxe, šíriť osvetu. Je určený nielen samotným občanom so zdravotným postihnutím a ich rodinným príslušníkom a známym, ale aj širokej odbornej i laickej verejnosti. Poslaním časopisu je tiež informovať o predpisoch, odporúčaniach, stanoviskách a praktických skúsenostiach zo všetkých oblastí života súvisiacich so zdravotným postihnutím.
A treba priznať, že tento cieľ a poslanie si plní veľmi dobre – po odbornej, obsahovej, ale aj po žurnalistickej stránke. Z aktuálneho čísla vyberáme napríklad tému – európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím? Vo všeobecnosti sa vie, že jeho majiteľ by pri návštevách iných členských štátov EÚ mohol využívať výhody poskytované osobám so zdravotným postihnutím žijúcim v navštívenej krajine. Otázok v tejto súvislosti je však viac.
■ Komentár k tomu podstatnému – prečo komunikácia viazne
Tri, pre ľudí so závažným onemocnením, významné občianske združenia, tri odlišné informačné prístupy. Objektívne – AOZPO SR je (veríme, že len dočasne) jasne „mimo hry“. No určiť lepšieho medzi SZTP a NROZP by bolo rovnaké ako vyhlásiť jednookého kráľom len preto, lebo žije medzi slepými. V tomto prípade však nejde o súťaž, ale o podstatu. A tá sa dá zhrnúť do stručného konštatovania – komunikácia je nedostatočná. Filozofovať môžeme maximálne o tom, či preto, lebo nie je o čom informovať alebo preto, že nie je otvorený informačný kanál.
Už počujeme tie pobúrené hlasy, ktoré vykrikujú, že vôbec tomu nerozumieme. Ale rozumieme, uvedomujeme si, že takéto funkcie sú dobrovoľníctvom v tom pravom zmysle tohto slova. Náročná práca v čase osobného voľna a bez akéhokoľvek finančného ohodnotenia. A k tomu nedostatok peňazí na činnosť, chýbajúci spolupracovníci, ktorí nezištne pomôžu. Začarovaný kruh, ktorý núti prijímať kompromisy.
A presne v tejto chvíli sa začína „lámať“ chlieb. Na Slovensku, zdá sa, je predmetom šetrenia hlavne komunikácia. Komunikácia s ľuďmi, pre ktorých boli niektoré združenia vytvorené. Preto sa niekedy môže zdať, že nič zaujímavé sa tu nedeje. A to sa možno len nevie, že niečo podnetné a inšpiratívne sa udialo. Proste, niekto prijal jednoduchšie, ale nie správne rozhodnutie. „Odrezal“ sa od ľudí, kvôli ktorým bol „stvorený“.
Komunikácia môže byť, ako potvrdzuje prax, aj prioritou
Zdá sa, že na Slovensku sa v súvislosti s rozširovaním komunikačných zdrojov uberáme nesprávnym smerom. Namiesto toho, aby sme využívali všetky dostupné formy (centrálna komunikácia, lokálna, sociálne siete), vyberieme si len jednu z nich a na ostatné zanevrieme. Veď keď nás niekto potrebuje, tak si nás aj nájde, hovoria si zrejme tí, ktorí sa od niektorých zdrojov „odstrihli“.
Sme presvedčení, že nedostatok peňazí, zdrojov či ľudí sa nemusí riešiť len znižovaním nákladov v tej najprimitívnejšej podobe. Chce to kompromis. No dobrý kompromis, východisko akceptujúce možnosti jednej a požiadavky druhej strany, je náročný, najprv myšlienkový a potom realizačný proces. A ten je vo svojej podstate rovnaký bez ohľadu na to, či sme v mimovládnom sektore, politike alebo vo výrobnej sfére.
Správne rozhodnutie možno prijať až po serióznej analýze danej krízovej situácie. Inak povedané, chce to svoj čas. A ten, ako ukazujú príklady z verejného života, nemajú napríklad tzv. „zberači“ funkcií. Oni buď prijímajú jednoduché, náhle (väčšinou zlé) rozhodnutia alebo nerobia nič, lebo robiť treba niekde inde niečo iné. A v tejto chvíli by k správnemu rozhodnutiu prispela aj taká osobnostná hodnotová „schéma“ ako je súdnosť či sebareflexia. To však už je iná téma, ktorá by si vyžadovala ešte hlbšiu analýzu, zrejme aj z odboru psychológie.
Ešte záverečná myšlienka v súvislosti s obsahovou témou tohto príspevku, ktorá je jednou z diagnóz (chorôb) rozhodujúcich združení vytvorených pre ľudí so závažným zdravotným postihnutím. Určená je tým, ktorí by chceli agresívne či arogantne, s desiatkami subjektívnych dôvodov argumentovať, prečo sa inak postupovať nedá. So stopercentnou istotou môžeme vyhlásiť, že to nie je nevyliečiteľná choroba. Komunikácia na vysokej úrovni – to je napríklad Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR, Slovenský zväz sclerosis multiplex či Asociácia pomoci postihnutým APPA. A tieto združenia sú zároveň dôkazom, že aj v zložitých, neľahkých podmienkach sa dá prijať správny kompromis.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/osobna-asistencia-na-jednej-adrese/
https://www.vozickar.info/skleroza-multiplex-spolu-mozeme-viac/
https://www.vozickar.info/virtualny-hendikup-pre-zdravotne-postihnutych/
