Seniori sú schopní individuálne prejavovať svoju zodpovednosť
Zrodila sa nielen psychóza strachu zo seniorov, ale dokonca veľká ilúzia, že…
Vek je len číslo, nemá takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu o kvalite života.
Ilúzia o zaradení človeka do určitej kategórie podľa dôležitého osobného údaju.
Je hlúpe, aby seniori z domova sociálnych služieb nemohli ísť na návštevu domov.
Nový koronavírus sa definitívne usadil medzi nami a už nás nikdy neopustí. Je to proste ďalšia nemoc, ktorá sa zapísala do nášho výkladového slovníka. Problémom však je, že v jej mene si vytvárame novú kategóriu vinníkov. Sú to seniori, ktorých sme izolovali a ktorí s tým údajne súhlasia. Vraj pre dobro veci.
Mechanické uplatňovanie pojmu senior nemá logiku
Avšak celá tá tortúra, ktorú seniori podstupujú, je nehorázny klam. Ako sa vyjadril český psychológ Jaroslav Šturma, dlhoročný člen Rady Konta Bariéry:
„Zrodila sa nielen psychóza strachu zo seniorov, ale dokonca veľká ilúzia, že seniorom robíme dobre, keď ich izolujeme. A takmer vyraďujeme z nášho života. Začali sme sa báť, že oni sú ložiskom nákazy a možným nebezpečím. To je však obyčajná hlúposť.“
Obdobný názor má aj slovenský psychológ Karol Kleinmann, ktorý tiež nesúhlasí s tým, aby boli seniori izolovaní. Podľa jeho názoru sa už v prvej etape uvoľňovania reštrikčných opatrení mali zrušiť všetky obmedzenia pre seniorov. Veď bežným zjavom je aktívny sedemdesiatročný muž, ale aj päťdesiatročný neduživý starček. Z tohto dôvodu žiadne kategorizovanie nie je na mieste.
Ako sa vyjadrilo už mnoho, aj známych mien – vek je len číslo, nemá takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu o kvalite života. A tá je určujúcim faktorom pre vyjadrenie užitočnosti daného jedinca pre užšiu komunitu či pre spoločnosť ako takú. Dokonca aj osoby s telesným postihnutím môžu byť pre svoju komunitu omnoho prospešnejší ako niektorí zdraví ľudia. Navyše…
Seniori nepredstavujú ohrozenú skupinu, kategóriu. Ohrozuje ju štát, pretože si neplní a v minulosti si ani neplnil svoje povinnosti voči ním. Nie je účelné chrániť seniorov zákazom vychádzok, ale povedzme pravidelným meraním teploty. Avšak spočiatku bolo práve teplomerov akútny nedostatok,“ otvorene sa vyjadril K. Kleinmann.
Mechanické uplatňovanie pojmu senior nemá logiku ani opodstatnenie. Verejnosť i politici si zvykli, že určujúcim faktorom je kalendárny vek. Tým sa však nič podstatného nerieši. Len vytvárame ilúziu o zaradení človeka do určitej kategórie podľa údajne dôležitého osobného údaju. Ten však nevyjadruje energiu daného jednotlivca – seniora, jeho prínos pre danú komunitu a prospešnosť pre spoločnosť.
Povolené je len stretnutie v zariadení
Vieme teda, čo aj pri posudzovaní seniorov umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb robíme nesprávne. Teraz sa zamerajme na to, ako by seniori chceli, aby sa voči nim správali tí, ktorí sú za nich zodpovední. V prvom rade by im nemali zakazovať chodiť von na prechádzky. Nikto predsa nestojí pred vchodom do zariadenia sociálnych služieb s tým, že: „Počkajme si na seniora, aby sme ho mohli nakaziť.“
To je teda holý nezmysel. Takéto konanie nebolo zaznamenané nielen na Slovensku, ale nikde na svete. Na COVID-19 nikto nechce (dobrovoľne) onemocnieť. Seniori sa neobávajú vedomého nakazenia. Prečo s takou možnosťou straší ľudí samospráva? Na Slovensku sme zaznamenali viac ako 2 300 nakazených, ktorí majú alebo mali COVID-19. Ak by sme akceptovali názor skeptikov, že skutočný počet onemocnení je aj desaťnásobne vyšší, zastavili by sme sa pri čísle 23 – 24-tisíc. A to by sme sa stále radili ku krajinám s nízkou chorobnosťou. Navyše, ak by sme do štatistiky zaradili úmrtnosť na COVID-19, boli by sme na tom ešte lepšie.
Logiku nemá ani rozhodnutie, že klienti domovov nesmú ísť na „návštevu“ domov či k blízkym príbuzným. Povolené je len stretnutie v zariadení sociálnych služieb, ktoré môže trvať maximálne hodinu. Niekde je to o 15 minút menej, aby mohol byť návštevný priestor dezinfikovaný. A to bez ohľadu na to, že v daný deň už žiadny iný klient návštevu nebude mať. Alebo sa stretnutie uskutočnilo v exteriéroch, ktoré sa nedezinfikujú. To už sú nariadenia, ktoré sú úplne mimo logiky, dokonca možno hovoriť o neprimeranej vedomej diskriminácii.
Seniori vynútenú starostlivosť nepotrebujú
A teraz ďalšia kontroverzná téma. Prečo by seniori z domova sociálnych služieb nemohli ísť na návštevu domov? Veď pre klienta príde osoba, ktorej sa zmeria telesná teplota, či nie je chorá. Verte, ak by mal zdravý človek pocit, že na „neho niečo lezie“, určite by aj návštevu ústavu preložil na iný termín. Takéto správanie je úplne prirodzené. Nikto predsa nechce nakaziť svojho príbuzného a tým aj ostatných klientov.
Navyše si uvedomme ešte jednu skutočnosť- vstúpili sme do posledného letného mesiaca, ktorý patrí k najteplejším v roku. Kedy, ak nie teraz treba pre seniorov zrušiť všetky obmedzenia? Príde september, október a zdravotná situácia sa prirodzene zhorší. Nastúpi chrípkové obdobie a s ním ožije aj nový koronavírus. Výhovorky riaditeľov zariadení, že takto rozhodol zriaďovateľ a tvrdenie zriaďovateľov, že právomoc rozhodnúť má riaditeľ, je nedôstojné.
Prestaňme robiť klientom sociálnych zariadení dobre tým, že ich izolujeme. V podstate ich týmto diskriminujeme. Seniori ani ich príbuzní takúto vynútenú starostlivosť nepotrebujú. Nepodceňujme ich schopnosť samostatne sa rozhodnúť byť zodpovednými osobami, ktoré vedia akceptovať dobro pre seba i spolubývajúcich.
(j.szabo@vozickar.sk)
