Rozprávka o Dorotke nekončí jedným príbehom, rozpracované je pokračovanie

Spisovateľské povolanie je rozmanité, má mnoho podôb. Jeden píše detektívky, druhý sa venuje romantickým témam, tretí sa sústreďuje na tvorbu sci-fi románov. Podľa mnohých je však najvďačnejšia tvorba pre najmenších čitateľov, pretože tá poteší nielen autora a čitateľa. Rozprávka neraz urobí radosť aj rodičom či babke a dedkovi, ktorí príbehy o malých hrdinoch čítajú svojím ratolestiam.

A nemyslíte si, že písanie pre najmenších je ľahká práca. Ak chcete malého čitateľa zaujať, musíte mu ponúknuť plnohodnotné „dielo“. Veľa by o tom vedela rozprávať Anna Jónásová, knihovníčka a bibliografka. Venuje sa tiež tvorbe knihovedných odborných štúdií a historických prác o regióne Galanta. Najnovšie sa zaraďuje už aj medzi autorov kníh pre najmenších. Pri tejto príležitosti ju redakcia požiadala o rozhovor, aby jej rozprávka veselo putovala medzi malými čitateľmi.

Rozprávka, ktorá začína pulzovať vlastným životom

Predstavte, prosím, čitateľom svoju aktuálnu prácu, ktorou ste sa zaradili medzi rozpravkárov.

Rozprávka O fontánkovej Dorotke a jej vozíčkovej babke je venovaná najmladším čitateľom. Tiež ich rodičom a starým rodičom, ktorí deťom knižku prečítajú. Rozprávka vznikla z poviedky, ktorú som rozčlenila do menších kapitoliek. Text je doplnený celostranovými ilustráciami, ktoré štýlom fantazijnej reality bravúrne vystihujú dej. Sú dielom výtvarníka Jozefa Pobočíka. Knižočka nie je rozsiahla, má 52 strán, viazaná je v lesklom lamináte.

Kto sú hlavnými predstaviteľmi knihy a čo dané postavy vyjadrujú?

Hlavné postavy predstavujem hneď na začiatku v krátkom prológu: Táto knižka je o dievčatku Dorotke. Je aj o jej babke. O babke na vozíčku. A ešte o ockovi a mamičke a o bratovi Miškovi, ktorého ešte nikto nevidel, lebo sa ešte nenarodil. Trošku aj o dedovi svetobežníkovi, ktorý sa zabudol. Je o rodine. O rodine, na ktorú sa zosypali problémy.

Hoci je Dorotka malé dievčatko, rada by všetko vyriešila. Už počujem, ako si hovoríte, že tá rozprávka nebude veľmi veselé čítanie. Bojíte sa zbytočne, nebude to smutný príbeh. Trošku vážny, to hej, no kde je napísané, že všetky knižky pre deti musia byť len veselé, do popuku! Prečo by nemohli byť také, aké sú naše dni?

Aké ďalšie rozhodujúce postavy rozprávka predstavuje a ako dej pokračuje?

Knižočka odhaľuje vnútorný svet 6-ročného dievčatka Dorotky a jej rodiny – otca, mamky, nenarodeného bračeka Miška, dedka, a najmä jej babky, ktorá je zakliata v invalidnom vozíku. Dorotka sa na vozíček hnevá, vymyslí aj rozprávku o zlých vozíkoch a ešte horšom vozičkárskom vládcovi. A neustále dumá, ako babku odkliať.

Dorotku trápi aj aj vzťah babky a deda svetobežníka, ktorý sa po zhoršení babkinej choroby naštrbil a ona chce vedieť, ako neposlúchajú dospelí.

Rozprávka o Dorotke v predaji, rozpracované je pokračovanie

Aké posolstvo pre čitateľa rozprávka prináša a aká je hlavná pointa knihy?

Týmto komorným príbehom som chcela deti upozorniť na fakt, že nie všetci ľudia sú zdraví a schopní pohybu bez pomoci. Že svet je rôznorodý a život prináša aj ťažšie situácie, ktoré však možno riešiť. Rozprávka okrem iného hovorí aj o tom, že ľudia odkázaní na invalidný vozík chcú plnohodnotne žiť v rodine i v spoločnosti. V knižke sú na malom priestore nastolené aj iné rodinné problémy, ktoré deti vidia, vnímajú a aj ich trápia. Mnohé „dospelácke“ vzťahy si nevedia preložiť do svojej reči, nerozumejú im. Ešteže je tu ocko, ktorý všetko vysvetlí… Dorotka pochopí, a ja ako autorka si veľmi želám, aby aj malí čitatelia a ich dospelé okolie pochopilo, že pri riešení problémov nepomôžu čary, ale obyčajná ľudská láska, rodinná súdržnosť a porozumenie. S pomocou kamarátky Veroniky si nakoniec aj Dorotka uvedomí, že invalidné vozíky ľuďom, ktorí ich potrebujú, veľmi pomáhajú a opraví svoj názor na ne.

Ako je zabezpečená distribúcia knihy?

Prezentácia knižky (krst) bola v Renesančnom kaštieli v Galante 6. septembra. Krst bol spojený s vernisážou výtvarných prác troch výtvarníkov Rosiny a Galbavej, ako aj ilustrátora J. Pobočíka. Ten vystavuje 26 ilustrácií práve z tejto knižky. Rozprávka je dostupná u autorky a ilustrátora. v Galante sa predáva v Renesančnom kaštieli, v kníhkupectve Molnár a v Andrew Book- v NsP  Lukáša v Galante. Dostať ju možno aj vo vydavateľstve Signis v Banskej Bystrici. Kontakty:

oz.jonasova@gmil.com,jozef.pobocik@gmail.com, signis.publishing@gmail.com.

Vrkôčikovaná Dorotka isto poteší malých čitateľov

Aké ďalšie plány v tvorbe kníh s detskou tematikou do budúcnosti máte?

Pretože na konci príbehu sa z Dorotky stala školáčka, mám rozpracované pokračovanie s názvom O vrkôčikovanej Dorotke a jej spolužiakoch z I. B. Dorotka je bystrá pozorovateľka a spoznáva vlastnosti, schopnosti a správanie svojich spolužiakov. Tí tvoria pestrú vzorku detí – prváčikov a pani učiteľke pripravia nejednu veselú, ale aj zamotanú situáciu. No ak sa objaví iný námet s podobnou témou, rada ho pretavím do nového príbehu.

(j.szabo@vozickar.sk)

Curriculum vitae Anny Jónásovej

Narodila v roku 1945 v Brvništi, okres Považská Bystrica. Po promócii na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1967 nastúpila do Okresnej knižnice v Nových Zámkoch ako knihovníčka. Od roku 1968 do roku 1988 pracovala v Okresnej knižnici v Galante, kam sa po dvoch rokoch vo funkcii riaditeľky Domu kultúry národov vrátila. V roku 1983 absolvovala rigoróznu skúšku. Do invalidného dôchodku odišla v roku 1996.

Publikovala regionálne a personálne bibliografie slovenských spisovateľov a dejateľov (A. Baláž, P. Glocko, I. Navrátil, L. Ballek, J. Puškáš, I. Slimák, P. Koyš a ďalší). Zoltánovi Kodályovi venovala regionálnu bibliografiu Hudba patrí všetkým (1982), ktorá po doplnení vyšla v preklade v Župnej knižnici v Győri pod názvom Zene mindenkié (1992). Do bibliografie o diele Vojtecha Mihálika prispela štúdiou Poznámky k básnickým začiatkom Vojtecha Mihálika.

Spolupracovala na dvoch publikáciách o dejinách Galanty (1987 a 2007). V roku 2005 vydala monografiu Samuel Neufeld a jeho galantská tlačiareň. K 240. výročiu poetky Márie Terézie Artnerovej narodenej v Šintave zostavila publikáciu Theone. M. T. Artnerová (2012). V roku 2014 vydala I. zväzok publikácie Ženy rodu Esterházyov, v tomto období vychádza II. zväzok.

Štúdie z dejín knižnej kultúry publikovala v odbornom časopise Knižnica, odborné knihovnícke spracovávateľské a bibliografické práce uverejnila v Knižničnom zborníku (1976), v Bibliografickom zborníku (1988) a v zborníku Kniha (2011). Je autorkou kapitoly o knižničnom zázemí esterházyovských žien v publikácii Knižnice ako fenomén kultúrneho dedičstva Slovenska a Slovákov (Žilina, Žilinská univerzita,  2017).

Popri odbornej literatúre sa venuje písaniu poézie a prózy. Jej úspešné poviedky boli uverejnené v celoslovenských zborníkoch. Obyvatelia Galanty ju poznajú ako neúnavnú organizátorku literárnych podujatí v meste Galanta,najmä cyklu besied Ženský hlas.

Za dlhoročnú prácu v prospech rozvoja kultúry dostala okresné ocenenie (1989), Ocenenie Mesta Galanty za celoživotnú kultúrnu prácu (2007), Pamätný list predsedu TTSK v Trnave (2009) a Cenu primátora mesta Galanty (2016).