Snowboard nasmeroval priamo do Soči

Kým bol zdravý, najradšej jazdil na kolieskových korčuliach po skateparku. Napriek tomu, že mu na pravom členku diagnostikovali rakovinu kosti v rozsiahlom štádiu a časť nohy amputovali, ku kolieskovým korčuliam sa vrátil. Pri jednom salte vzad sa mu však protéza utrhla a na zem dopadol bez nej. Vtedy si uvedomil, že to už ďalej robiť nemôže. A preto začal po skateparku jazdiť na bicykli freestyle BMX. Vraj to malo svoje výhody – keď pri krkolomných skokoch a saltách nohou narazil o rám bicykla, čo sa bežne stáva, aspoň ho nič nezabolelo.

Takúto silnú vôľu nepoddať sa nepriazni osudu, a to len vo veku štrnásť rokov, prejavil Marek Hlavina (1. februára 1985), slovenský paraolympionik. Freestyle BMX sa už tak intenzívne ako v minulosti nevenuje. Len z času na čas si zájde do skateparku dať zopár backflipov (saltá vzad). Teraz ho „drží“ iný adrenalín – snowboarding. O ňom, ale aj o jeho ďalších športových aktivitách bude náš nasledujúci rozhovor.

• Požičaný členok výrazne skvalitnil snowboarding

• Snowboarding má mnoho spoločného so „šialenou“ jazdou a skokmi v skateparku. Ako ste sa k nemu dostali?

– V roku 2009 ma naň prehovoril tréner Pavol Matiaško. Od začiatku sa mi tento šport páčil. Mať nohy na jednej doske je omnoho lepšie ako jazdiť na klasických lyžiach. Na snowboarde totiž nehrozí, že nohy „uletia“ od seba a urobíte šnúru.

• Avšak umelý členok si určite vyžaduje špeciálny štýl jazdy. S tým ste nemali problémy?

– Boli a nie malé. Spočiatku som často padal. Jazdiť s umelým členkom na chodenie bolo trápením. Moderné technológie sú však úžasné. Po čase som začal jazdiť s požičaným členkom, ktorý péruje a stláča sa ako živý. Štýl mojej jazdy sa výrazne zlepšil. Pre snowboarding je to hotový zázrak.

• S požičanou kvalitnejšou protézou ste sa dostali až na paraolympiádu do Soči, kde ste Slovensko úspešne reprezentovali. V snowboarding crosse ste skončili na 19. mieste. Po pretekoch ste vyhlásili, že by ste rád taký umelý členok vlastnili.

– Áno je pravda, že v Soči som mal požičaný najnovší členok pre lyžiarov a snowboardistov od jednej nemeckej firmy. A som im za to veľmi vďačný. Bohužiaľ som ho mal len požičaný a musel som ho vrátiť. Aj sme sa so Slovenským paralympijským výborom snažili ho odkúpiť, ale bol veľmi drahý. Nepodarilo sa nám ho pre môj snowboaring vybaviť. Nevadí, už len to, že som ho chvíľu mal, mi veľa pomohlo a vďaka tomu som sa omnoho zlepšil.

• Aké výkonnostné ciele máte pre túto sezónu, čo bude vrcholom tohto roku?

– Tento rok sa viac sústreďujeme na tréningy a pracujeme na odstránení chýb, ktoré sa mi bohužiaľ ešte stále pri jazdení niekedy stavajú. Potom ešte trénujeme skákanie. Na skokoch trénujeme hlavne odraz a pristátie, aby boli čo najhladšie.

• V minulosti ste kritizovali, že na Slovensku nie je vybudovaná klasická trať pre snowboarding. Kde potom trénujete?

– Najčastejšie som v lyžiarskom stredisku na Martinkách, kde sa mi veľmi páči. Zadarmo trénujem na kopci TMG REMATA. Na Martinkách trénujem skoky a je tam aj dlhá zjazdovka, dokonca v blízkosti môjho bydliska, na ktorej trénujem rýchlosť a jazdu po hrane. A na Remate si zase osvojujem prudké zatáčanie a jazdu strmším kopcom. Snowboarding má mnohé detaily, ktoré rozhodujú o kvalitnej jazde.

• Zachytili sme informáciu, že na Remate ste zažili podobnú situáciu ako pri poslednom salte na kolieskových korčuliach…

– Jóóój, to bola vcelku zábava. Spadol som na svahu a rozoplo sa mi viazanie na zdravej nohe. A moja protéza, ktorá bola taká jednoduchá, nasúvacia, sa mi z druhej nohy odopla tiež. Ja som ostal ležať v snehu a snowboard spolu s protézou letel dole kopcom. Ja a moji kamaráti sme sa začali strašne smiať, ale okolo jazdiaci lyžiari mali z toho trošku traumu.

• Vráťme sa k tréningom. Ako je to so zbieraním skúseností na pretekárskych tratiach? Prispieva vám na výjazdy do zahraničia Slovenský paralympijský výbor?

– No, tento rok sa sústreďujeme len na tie tréningy. Je to vinou toho, že paralympijský výbor nemá peniaze na výjazdy po svete. Je to škoda, lebo súťaže, priama konfrontácia so súpermi sú podľa mňa najlepší tréning pre každého pretekára. Navyše, je tu ešte jeden podstatný moment – každá snowboardová trať je iná, kvalitou i náročnosťou. Aj na tieto podmienky si treba zvykať, aby bol športovec pripravený na najvýznamnejšie podujatia. No a ja som zažil opačnú situáciu – v Soči som jazdil na najnáročnejšej trati vo svojej doterajšej kariére.

• Lukostreľba nie je útek od snowboardu

• Tréningové podmienky pre snowboard na Slovensku určite nie sú najideálnejšie, finančné „suchoty“ azda všetkých športových zväzov, nieto ešte paraolympionikov, sú na Slovensku dlhodobou realitou. Preto poškuľujete aj po lukostreľbe, logistické zabezpečenie ktorej je omnoho jednoduchšie a dostupnejšie?

– Je pravdou, že lukostreľba sa dá trénovať na hocijakej lúke, ale nie je to útek od tréningových pomerov, ktoré sú vytvorené pre snowboarding. Lukostreľba je moja láska, ktorá ma drží od detstva. Dokonca som poškuľoval aj po tohtoročných letných hrách pod olympijskými kruhmi v Brazílii. Avšak v čase, kedy bola posledná možnosť nominovať sa na ne, sa mi pokazil luk. Tri mesiace som bol bez neho.

• Nuž čo, budete mať štyri roky na prípravu do ďalších letných paraolympijských hier.

– Uvidíme. V poslednom čase sa mi v lukostreľbe skutočne celkom darí. Za minulý rok som nazbieral asi 12 medailí. Ale priznám sa, že tie sú z 3D lukostreľby, čo je pre mňa oveľa záživnejšie ako halová alebo terčová streľba. Na 3D súťažiach strieľate na makety zvierat a musíte správne odhadnúť svoju vzdialenosť od terča a streliť čo najpresnejšie. Je to vlastne simulácia poľovníctva s lukom.

• Možno tá inklinácia k 3D lukostreľbe súvisí s vaším zamestnaním.

– Je pravda, že Slovenské národné múzeu – Múzeu Bojnice, kde pracujem, môže vytvárať nejaké asociácia s lukostreľbou, ktorá bola v minulosti prakticky jedinou zbraňou poľovníkov. Na druhej strane moje pracovné zaradenie – IT technik, správca počítačovej siete, grafik a web dizajnér – je na hony vzdialené od doby dávno minulej.

• Raz sa o vás tréner (v dobrom) vyjadril, že ste adrenalínový blázon. Kde sa to vo vás berie? Čo je adrenalín pre vás, keď bežne robíte veci, ktoré už sú adrenalínom pre väčšinu z nás?

– Odkedy som prišiel o nohu, neraz som chcel kamarátom a všetkým ostatným ukázať, že sa netreba vzdávať, aj keď človek príde o nohu či ruku. Nie je menejcenný a niekedy dosiahne ešte viac ako zdravý človek. A adrenalín? Možno mi neuveríte, ale pre mňa je adrenalínom lietanie. Neznášam ho. No lietať už som musel viackrát, takže si zvykám. Stále si hovorím, ak mám spadnúť, tak spadnem. Už sa bojím menej, ale stále sa bojím.

• Mali sme na mysli niečo iné – čo by ste si chceli v rámci adrenalínových atrakcií niekedy vyskúšať?

– Tak to viem presne – chcel by som na vlastnej koži skúsiť takzvaný boj o prežitie. To by ma niekde v horách vysadili na 10 dni len s nožíkom a ja by som si musel sám založiť oheň, postaviť úkryt a zaobstarať si potravu. Toto by som naozaj túžil zažiť, ale samozrejme, že v leto a nie teraz v zime. 🙂

(j.szabo@vozickar.sk)

Ďalšie články z tejto kategórie:

https://www.vozickar.info/j-metelka-vzdy-skusam-pokorit-svoj-limit/

https://www.vozickar.info/tenis-na-voziku-je-kralovskym-sportom-telesne-postihnutych/

https://www.vozickar.info/polepsila-sa-opat-chodi-do-prirody/

https://www.vozickar.info/peter-selinga-biliard-musi-mat-clovek-v-srdci-a-hlavne-musi-chciet/