Cory Lee Woodard – Pohľad na svet z perspektívy užívateľa invalidného vozíka

Laureátom titulu Osobnosťou roka 2018 časopisu New Mobility sa stal Cory Lee Woodard (28). Nadačný výbor ocenil vysokú úroveň jeho cestovateľských blogov z dvoch hlavných dôvodov. Pútavou formou a nekonvenčným prístupom opisuje navštívené krajiny a destinácie. Zároveň podrobne, kriticky a otvorene, približuje dostupnosť z pohľadu turistu na invalidnom vozíku.

Cory je tiež nositeľom ceny za Najlepší cestovateľský blog roku 2017, ktorú mu udelil Lowell Thomas Award. Ide o najvýznamnejšie združenie v USA podporujúce vyššie štandardy pre žurnalistiku o cestovnom ruchu. Od Centra pre nezávislý život v Berkeley (Kalifornia) dostal vlani Cenu Ed Roberts. Už viac rokov spolupracuje s National Geographic, komentoval svoje cesty pre televízne spoločnosti Lonely Planet a CBS. Najnovšie pravidelne prispieva do prílohy Cestovný ruch v jedných z najpredávanejších novín v USA – Los Angeles Times. Stal sa tiež novým spolupracovníkom New Mobility.

■ Celoživotná túžba sa môže stať dobrým „povolaním“

Cory Lee spomína, že jeho silnú túžbu po cestovaní prebudil týždenný rodinný výlet do Disney World. Fascinovalo ho, koľko nových veci videl, koľko zážitkov si odniesol domov. Vtedy mal štyri roky a už druhý rok presne diagnostikovanú pľúcnu svalovú atrofiu. Napriek tomu naliehal na rodičov, aby každoročne absolvovali niekoľko zájazdov ročne na rôzne zaujímavé miesta v USA. Keď sa rodičia rozviedli, jeho cestovateľské sny mu pomáhala napĺňať mama Sandy.

Cory Lee od detstva všetko, do čoho sa pustil, robil s plným nasadením. Bez ohľadu na svoj hendikep. A mamu vždy presvedčil, aby ho podporovala. Keď sa rozhodol študovať na vysokej škole, tento cieľ mal najvyššiu prioritu, aj keď mama nechápala, na čo ju potrebuje. Vyštudoval marketing a plánoval pracovať v reklamnej agentúre. A práve v tom čase sa udiali dve veci súčasne.

Plánoval cestu do Austrálie, no len veľmi ťažko zháňal informácie o dostupnosti na invalidnom vozíku vo vybranej destinácii. Keď už bol unavený z neustáleho hľadania chýbajúcich informácií, začítal sa do veľkej štúdie o tom, ako si vytvoriť a spravovať cestovateľský blog. Na viacerých miestach bolo zdôraznené, aký blog bude úspešný, navštevovaný a sledovaný. Tá rada sa dala hrnúť do jednej vety – musí obsahovať informácie, ktoré ľudia často vyhľadávajú, no nikde ich nenachádzajú.

Keď si tieto dva podnety Cory Lee dal dokopy, vyhlásil, že už nechce pracovať v reklamnej agentúre. Stane sa z neho profesionálny cestovateľ a na svojom blogu bude písať pre turistov na invalidnom vozíku. Ani tentokrát nenechal nič na náhodu. Najprv si naštudoval všetko potrebné o využívaní sociálnych médií pri formovaní verejnej mienky. Absolvoval tiež kurz optimalizácie pri vyhľadávaní článkov na webe, seminár o písaní článkov pre blogy, o používaní kľúčových slov. Zdokonalil sa vo fotografovaní, pretože obrazový záznam je pri cestovateľských blogoch rovnako dôležitý ako text.

■ Tisíce podporovateľov na sociálnych sieťach

Záverečným krokom jeho snaženia bolo vytvorenie blogu Curbfree s podtitulom Pohľad na svet z perspektívy užívateľa invalidného vozíka. A Cory Lee sa začal cestovaniu venovať profesionálne. Na svojom bloku sa sústreďoval na to, aby ostatných cestovateľov varoval pred bariérami. Na druhej strane ponúkal destinácie, ktoré sú pre ľudí na invalidnom vozíku bezpečné a bezbariérové. Po prvých troch mesiacoch chcel skončiť, pretože spätná väzba bola minimálna. Potom sa to však rozbehlo. Návštevníci blogu ho pochvaľovali a vyzývali, aby písal nové a nové reportáže, postrehy.

O svojich cestách píše Cory veľmi zaujímavo, vtipne, každý si v nich nájde informácie, ktoré hľadá. Aj preto sa v krátkom čase z mena Cory Lee Woodard stal cestovateľský „guru“, ktorý poradí a pomôže. Má 26 600 podporovateľov na Twitteri, 17 462 na Facebooku a 11 200 na Instagrame. Jeho blog podporuje US News & World Report, americká mediálna spoločnosť. Tiež HuffPost, americká spravodajská web stránka, už spomínaná televízna stanica National Geographic a noviny Los Angels Times.

A prečo je taký populárny? Woodard je v prvom rade prísny na seba a detailne organizačne zabezpečuje každú svoju cestu. „Vždy začínam vyhľadávaním základných dostupných informácií – bezbariérová doprava, ubytovanie. Zisťujem, aké je hotelové zázemie, čo ponúka okolie pre ľudí vo vozíku. Cestu začínam plánovať minimálne šesť mesiacov vopred. Neraz nachádzam konkrétne informácie na sociálnych sieťach,“ vysvetľoval Cory Lee Woodard.

Po absolvovaní cesty sa v jeho článkoch už neobjavujú žiadne „skopírované“ pohľady cudzích ľudí. Všetko je autentické, osobné, neraz až dôverné či intímne. Ale v prvom rade presné a neskreslené. Mnohí návštevníci Coryho bloku priznávajú, že dovolenkovú cestu si vybrali podľa jeho „ponuky“ a všetko bolo presne tak, ako opísal.

■ Mníchovský výpadok prúdu a hroší útok

Cory Lee už navštívil šesť zo siedmich kontinentov a na svojich cestách zažil „kopec“ veselých, ale aj problémových situácií. Napríklad pred svojou prvou cestou do Európy si tak ako vždy najprv pozháňal všetky dostupné informácie. Keďže sa vybral do Mníchova, dokonca absolvoval kurz nemeckého jazyka. Pred cestou si zisti aj to, ako bude môcť nabíjať elektrický invalidný vozík v Nemecku. Kúpil si potrebný konvertor a adaptér.

„Predtým, ako sme išli spať v jednom mníchovskom hoteli,  zapojil som nabíjačku invalidného vozíka do zásuvky. Okamžite z nej vyleteli iskry a celý hotel sa asi na 15 minút ponoril do tmy,“ spomína Cory Lee.

Nasledujúce ráno vďaka niekoľkým hodinám internetového vyhľadávania a nemeckej zručnosti šikovného opravára americký bloger mal znovu pojazdný vozík a správny adaptér na nabíjanie akumulátora. Za 250 eur. A odvtedy táto informácia „zachráni“ všetkých, ktorí chcú cestovať do Európy na elektrickom vozíku.

Omnoho nebezpečnejšiu situáciu zažil Cory Lee v Juhoafrickej republike. V národnom parku Kruger žije azda najslávnejší hroch. Jessicu Hipo ako mláďa počas povodní pred uhynutím zachránila jedna rodina. Vychovali ju a ona teraz muža považuje za svojho otca. A počúva ho na slovo. Je to proste prvý domestikovaný hroch na svete.

„Aby turistom dokázali, že je krotký ako psík, dali mi dva sladké zemiaky, nech mu ich ponúknem. Na vozíku som si nevedel nájsť správnu polohu, aby som sa dobre naklonil. A Jessicu to zrejme prestalo baviť. Chňapla bočnicu vozíka a začala ma ťahať do vody. Už-už som sa videl ako jej potrava. Ešteže tento hroch skutočne počúva svojho pána, lebo na jeho pokrik ma pustil. Od strachu som ani nevedel, kde skončili sladké zemiaky, ktoré som mal v rukách,“ priznal sa Cory Lee.

■ Cory Lee: „Nezabudnuteľná plavba loďou Nieuw Amsterdam“

Ako sme sa dočítali na Coryho bloku, za jednu z najúžasnejších ciest považuje plavbu okolo Aljašky. Bol to jeho veľký sen už od detských rokov. Jeho starí rodičia navštívili Aljašku ešte predtým ako sa narodil a dedko mu stále rozprával o tom, aké to bolo úžasné.

„Odkedy som začal cestovať a písať o svojich cestách, stále sa ma pýtal: Takže, kedy už pôjdeš na Aljašku?,“ hovoril Cory o jednej výzve, ktorú mu dedo neustále pripomínal.

Nakoniec sa aj táto destinácia dostala do plánu. Z viacerých možností si vybral plavbu loďou Nieuw Amsterdam a nič lepšie nemohol urobiť. Od príchodu k lodi až po vystúpenie z nej mu aj s mamou bola venovaná mimoriadna starostlivosť.

 „S dokonalejšou bezbariérovosťou som sa ešte nikdy nestretol. Na lodi nebolo miesto, kam by som sa s vozíkom nedostal. Keď sme počas plavby vystupovali z lode a mal som záujem, okamžite mi pridelili asistenta. A to bez ohľadu na to, či sme sa chceli poprechádzať po meste alebo si urobiť náročnejší výlet,“ pochvaľoval Cory starostlivosť lodného personálu.

Na lodi sa nedalo nudiť – niekoľko desiatok reštaurácií, obchodov, kiná, divadlá, hudobné scény, herne, športoviská… Loď – to je jedno veľké mesto na vode so všetkým, čo k nemu patrí. Cory Lee oceňoval, že na programe boli aj zaujímavé prednášky o Aljaške – minulosť, prítomnosť i budúcnosť. Každý sa o tejto destinácii dozvedel to, čo potreboval vedieť.

Cory Lee Woodard je presvedčený, že ho ešte čaká veľa destinácií, kde sa bude stretávať s príkladnou dostupnosťou. A všetky ideálne miesta bude naďalej čo najpútavejšie predstavovať na svojom blogu, aby všetci doposiaľ schovaní vo svojej konfortnej zóne zatúžili aj vo vozíku spoznávať svet okolo nás.

(j.szabo@vozickar.sk)

NEW MOBILITY, časopis pre aktívnych užívateľov invalidných vozíkov

V novej podobe s cieľom prinášať kvalitnú žurnalistiku pre minoritu zdravotne postihnutých vydávanie časopisu obnovil roku 1898 Sam Maddox. Pri tvorbe obsahu využil skúsených spisovateľov so zdravotným postihnutím a stážistov. S cieľom, aby čitateľom ponúkli jedinečný informačný zdroj, ktorý „rozbije“ stereotypy a ponúkne skutočné príbehy o živote na kolesách. Jeho najväčším úspechom bolo, že pre New Mobility získal legendárneho editora Barryho Corbetta, ktorý viedol časopis v rokoch 1991 – 2000. 

Po viacerých vlastníckych zmenách je súčasným majiteľom mesačníka New Mobility Tim Gilmer. Naďalej si udržiava nezávislosť a je uznávaný ako najvýznamnejšie médium o životnom štýle ľudí na invalidnom vozíku vo svete. Od svojho založenia získal magazín New Mobilita najvýznamnejšie ocenenia udeľované médiám, ktoré píšu o ľuďoch a pre ľudí so špecifickými potrebami.