Eddie Ndopu z vesmíru vyzve k tolerancii voči zdravotne postihnutým
♦ advokát hendikepovaných je jeden z 30 najvýznamnejších svetových mysliteľov mladších ako 30 rokov;
♦ medzinárodná vesmírna stanica ISS za jedinú sekundu preletí 7 660 metrov;
♦ spomedzi zdravotne znevýhodnených ako prvý v bezváhovom prostredí „plával“ britský astrofyzik Stephen Hawking.
Posledný tohtoročný príspevok na portáli Vozickar.info mal byť na zásadne odlišnú tému. Nemohli sme však ignorovať nevšednú a vskutku ojedinelú informáciu, ktorá má potenciál stať sa historickou udalosťou globálneho významu. Nielen z pohľadu okamžiku jej zverejnenia. Pokiaľ sa plánovaný zámer naplní, aj z pohľadu pozitívnych následkov, ktoré v prospech ľudí so závažným zdravotným postihnutím vyvolá.
Viaceré svetové média (MTV.com) totiž len pred niekoľkými dňami zverejnili nevídanú oficiálnu správu. Eddie Ndopu (27), medzinárodne uznávaný advokát pre ľudské práva osôb so zdravotným postihnutím sa chystá do vesmíru. Z vesmírnej stanice ISS (International space station) chce 3. decembra 2019 (Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím), predniesť významné posolstvo. Z hviezdneho neba na matičku Zem majú v mene všetkých ľudí so závažným zdravotným hendikepom padať slová volajúce po tolerancii, empatii a ľudskej dôstojnosti. Výzva adresovaná OSN má primäť najvýznamnejšiu svetovú inštitúciu k realizácií rozsiahlych a zásadných opatrení na dosiahnutie vyššej spravodlivosti v oblasti zdravotného postihnutia a na podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja.
Eddie Ndopu chce touto iniciatívou zároveň dokázať, že aj ľudia so špecifickými potrebami zvládnu fyzicky a psychicky náročné misie. V jeho snažení ho podporuje a celý tento projekt zaznamenáva globálna televízna spoločnosť MTV. Ako uviedli jej predstavitelia, jedinečnosť a historickú dôležitosť tejto iniciatívy podčiarkuje fakt, že Eddie Ndopu je uznávaný ako jeden z 30 najvýznamnejších svetových mysliteľov mladších ako 30 rokov a jeden z 50 najvplyvnejších ľudí so zdravotným postihnutím na planéte. Jeho názory sú vo všeobecnosti akceptované na globálnej scéne, ktorú tvoria vedúci predstavitelia štátov združených v OSN a laureáti Nobelovej ceny.
■ Eddie Ndopu – bojovník za práva zdravotne postihnutých
Eddie Ndopu sa narodil v Juhoafrickej republike. Vo veku dvoch rokov mu diagnostikovali spinálnu svalovú atrofiu. Napriek tomu celý život „bojoval“ a víťazil. Absolvoval vysokoškolské vzdelanie na najvýznamnejšej africkej univerzite – African Leadership Academy. Ako prvý Afričan so závažným zdravotným postihnutím vlastní diplom z Oxfordu. Stojí na čele programu pre mládež – Amnesty International v Afrike. Verejnú politiku ovplyvňuje a sociálnu transformáciu obhajuje prostredníctvom iniciatívy Evolve Initiative, ktorú na platforme globálneho pôsobenia sám založil.
Vo svojom mladom veku dosiahol viac ako si omnoho starší ľudia vedia čo i len predstaviť. Na medzinárodnom poli je rešpektovanou a uznávanou osobnosťou. Napriek tomu je mimoriadne skromný. Na otázku MTV, ktorý svoj úspech považuje za najdôležitejší, odvetil:
„Určite skutočnosť, že ešte žijem. Lekári mi pri diagnostikovaní onemocnenia dávali maximálne tri roky života. Teda ako päťročný som tu už nemal byť, no ja som 29. novembra oslávil 27. narodeniny. Takže pokračujeme v živote napriek predpovediam, rozporom a obmedzeniam, ktoré pre mňa stanovila spoločnosť i medicína,“ vyhlásil Eddie Ndopu.
Týmto postojom k životu vyjadril svoju túžbu pokračovať v začatej práce v prospech ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Eddie Ndopu má všetky predpoklady, aby bol naďalej silným hlasom, ambasádorom všetkých, ktorí sú kvôli zdraviu diskriminovaní. Ako tvrdí, boj za zrovnoprávnenie v spoločnosti zdravých nekončí vybudovanými rampami, Braillovým písmom, výťahmi či zdvihákmi. To je len čiastkové riešenie žiadaného prístupu.
„Musíme bojovať za práva na sociálne služby, ale aj za práva na intimitu, dôstojný život a rovnocenné postavenie v spoločnosti. Chcem, aby ľudia so zdravotným postihnutím boli silní, ideálne a hlavne všestranne a koncepčne pripravení pre život v spoločnosti napriek svojmu zdravotnému postihnutiu,“ povedal Eddie Ndopu pre MTV.
■ ISS slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou
Pre naplnenie všetkých týchto cieľov sa neváha stať „hlasom z vesmíru“. Eddie Ndopu je presvedčený, že napriek svojmu zdravotnému hendikepu zvládne všetky prípravy na svoju kozmickú misiu. Veď lety do vesmíru sa už „otvorili“ aj pre kozmických turistov. Pri ideálnom štartovacom okne s použitím vyspelej počítačovej techniky sa spojenie rakety so stanicou ráta na hodiny (v minulosti bol proces prvého kontaktu od štartu rakety rozložený do viacerých etáp počas dvoch letových dní).
ISS je v súčasnosti jediná trvalo obývaná vesmírna stanica. Skladá sa z viacerých modulov. Jej výstavba začala vypustením prvého modulu Zarja 20. novembra 1998. Prvá stála posádka na ňu vstúpila 2. novembra 2000. Odvtedy sa približne každých šesť mesiacov posádky menia. Stanica je spoločným projektom USA, Ruska, Japonska, Kanady a ESA (Európska vesmírna agentúra). Do projektu je pričlenená aj Brazília na základe zvláštneho kontraktu s NASA.
Vesmírna stanica sa pohybuje na obežnej dráhe okolo Zeme vo výške 410 kilometrov (tzv. nízka obežná dráha). Za jedinú sekundu preletí 7 660 metrov, čo predstavuje rýchlosť približne 27 600 km/h. Zem obehne raz za 92 minút, takže v priebehu 24 hodín uskutoční 15,54 obehov. ISS je jediné umelé teleso na obežnej dráhe Zeme viditeľné voľným okom. Slúži ako výskumné stredisko s mikrogravitáciou a vesmírnym prostredím, v ktorom posádky vykonávajú experimenty z biológie, fyziky, astronómie a iných oblastí. Stanica je pripravená aj na testovanie vybavenia a vesmírnych plavidiel potrebných pre misie na Mesiac a Mars.
■ Profesor Hawking so štyrmi minútami bez gravitácie
Eddie Ndopu sa teda reálne môže stať prvým človekom so závažným telesným postihnutím, ktorý „navštívi“ vesmír. Nemôže byť však prvý, telo ktorého sa bude vznášať v bezváhovom stave.
Britský astrofyzik Stephen Hawking si totiž pocit beztiaže vyskúšal už v roku 2007. Nie však vo vesmíre. Letel v špeciálne upravenom Boeingu po sínusovej trajektórii, vďaka čomu sa na palube simulovali podmienky stavu beztiaže. Táto „anomália“ nastáva tak, že pilot navedie lietadlo do výšky 10-tisíc metrov a potom prudko klesne do výšky 2 500 metrov, čím pasažierom poskytne zhruba 30-sekundový stav beztiaže. Lietadlo s britským vedcom zopakovalo tento manéver osemkrát, vďaka čomu sa profesor Hawking mohol pochváliť prežitými štyrmi minútami života bez gravitácie.
Stephen Hawking vďaka svojím prevratným zisteniam v oblasti kozmológie nazývaný aj Einstein 21. storočia, bol od študentských rokov vážne postihnutý amyotrofickou laterálnou sklerózou. Posledné roky svojho života s úplnou imobilitou trávil len v posteli. Napriek tomu do posledných chvíľ (zomrel 14. marca 2018) pracoval na matematickom potvrdzovaní svojich unikátnych kozmologických teórií.
