Daniel Kukľa sa po úraze zamestnal športom
Azda žiadny človek nie je pripravený po úraze na správu, že sa už znovu nepostaví, neurobí ani krok. Šok, bagatelizovanie, odmietanie a akceptácia. Týmito štádiami prejde väčšina pacientov, ktorí najčastejšie po poškodení miechy ostanú imobilní. A týmito poúrazovými etapami zrejme prešiel aj Bardejovčan Daniel Kukľa (52), ktorý po dopravnej nehode v roku 1981 ochrnul.
Odborníci tvrdia, že pre kvalitu budúceho života je najdôležitejšie štvrté štádium. Môže mať podobu negatívnej (zrútil sa celý svet) alebo pozitívnej (život ide ďalej) akceptácie.
-
Začínal s atletikou, skončil na ceste
Daniel Kukľa si vybral tú druhú, správnejšiu cestu. Aj keď to nebolo, ako spomínal v jednom rozhovore, ľahké rozhodovanie. Neplakal sám nad sebou, ale rozmýšľal, kam nasmerovať svoje aktivity, keď sa mu už život prevrátil o 180 stupňov. Bolo mu totiž jasné, že predchádzajúce plány a aktivity treba pochovať.
„Človeku, ktorému sa stane takýto úraz, pripadne ťažká úloha. Jednak musí bojovať so zdravotným stavom, s okolím, v ktorom žije, a s ľuďmi okolo neho. Vrátiť vieru mu najskôr pomôže rodina, známi, kamaráti. Ale dôležité je nájsť si zmysluplnú náplň na využívanie dňa v podobe nejakej záľuby, športu, práce a iných činností,“ vravel Daniel Kukľa.
A Daniel hľadal, skúšal, menil svoje priority. Veď to nie je úloha na týždeň, mesiac. Trvá roky, kým sa všetko „utrasie“.
„Postupne som si vozík oťukával s rozhodnutím, že neostanem nečinne sedieť doma. Po čase som si povedal, že to skúsim so športom. Veď ani pred haváriou mi nebol takto trávený voľný čas cudzí. Po roku 1985 som začal s atletikou. Silové disciplíny – vrh guľou, hod oštepom a diskom,“ spomínal Daniel Kukľa.
Po zmene režimu v novembri 1989 sa otvorili hranice a naskytla možnosť bez problémov vycestovať do zahraničia. Tam sa Daniel zoznámil s novými druhmi športových aktivít, ktoré boli špeciálne určené pre imobilných ľudí. Medzi nimi bol aj bicykel, hnacím „motorom“ ktorého sú ruky a nie nohy. Pohľad na pohybovo hendikepovaných pretekárov, ktorí sa preháňali po ceste ho natoľko fascinoval, že už v roku 1990 sa postavil na štart Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Vo svojej kategórii skončil na 6. mieste.
„Hneď po pretekoch som si hovoril, že už nikdy na žiadny maratón nepôjdem. Nasledujúci rok som ale začal trénovať a košický maratón som vyhral. V podstate som sa odvtedy stal maratóncom na dlhé trate,“ hovoril Daniel Kukľa.
-
Daniel Kukla: „Maratón v Košiciach má svoje čaro“
Víťazstvo na Medzinárodnom maratóne mieru v roku 1991 nebolo náhodné. Ukázalo sa, že Daniel je talent, handbike je šport, ktorý dlho hľadal. Začalo sa mu dariť aj na iných pretekoch, dosahoval popredné umiestnenia. Na začiatku 21. storočia sa mu splnil veľký športový sen. V roku 2000 sa zúčastnil paraolympiády v austrálskom Sydney.
„Je to odmena za všetok čas a za všetku prácu, ktorú som venoval handbike,“ povedal po olympiáde Daniel Kukľa.
Od roku 2007 sa už Daniel výlučne venuje pretekom na bicykli pre imobilných. Okrem olympiády bol štyrikrát na majstrovstvách sveta. Ročne absolvuje viacero európskych pohárov, medzinárodné preteky, maratóny alebo exhibície. Mestá a podujatia sa striedajú, ale na maratóne v Košiciach je každoročným účastníkom.
„Tam som už ako doma. Aj Košičania ma považujú za domáceho pretekára. Tento rok sa mi podarilo dôjsť do cieľa na druhom mieste. Úspech si veľmi cením. Košice majú svoje čaro,“ vravel D. Kukľa, ktorý v súčasnosti jazdí za Handbike team Slovakia.
Daniel pripomína, že aktívne športovanie telesne postihnutých nie je jednoduché. Hlavne kvôli nedostatku podpory „okolia“. Šport je finančne náročná aktivita. Týka sa to aj cyklistiky. Jeden špeciálny handbike stojí viac ako 5-tisíc eur. Sponzorov je málo, dotácií z oficiálnych zdrojov tiež. Väčšiu časť nákladov si musia športovci zabezpečiť individuálne. Nemálo peňazí stojí aj servis handbike, športové doplnky, nápoje, tréningy, preteky v zahraničí.
„Podmienky si musí vytvoriť každý sám. V zime trénujem na trenažéri, chodím do posilňovne, navštevujem plaváreň. Vonku trénujem už od marca. Športovú sezónu začínam v apríli. Bicyklujem po ceste. Trénujem prevažne medzi Bardejovom, Becherovom, Regetovkou a Stebníkom, kde je menšia premávka. Je to náročné, ale nemenil by som,“ tvrdí Daniel Kukľa.
Zdroj: Facebook
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/lenka-durdinova-pred-tazkym-rozhodnutim/
https://www.vozickar.info/boris-travnicek-cechoslovak-s-raketou/
https://www.vozickar.info/vozickar-herman-volf-vsetko-sa-da/
https://www.vozickar.info/aron-anderson-na-pole-nic-nie-je-nemozne/
