Akumulátor invalidného vozíka nabitý v lone prírody – sen, fikcia či blízka budúcnosť?
ČLÁNOK PONÚKA: Nahliadnutie pod „pokrievku“ pozoruhodného inovatívneho projektu, vďaka ktorému bude možné nabiť si energiou vyprahnutý akumulátor invalidného vozíka napríklad priamo pod tatranskými vrcholmi na bezbariérovom turistickom chodníku.
Verili by ste tomu, že literárne spracované opisy kritických chvíľ ľudí, ktorí majú závažné telesné postihnutie, môžu meniť budúcnosť? Ako je to možné? Začíname zopár indíciami. Jedna žena napísala knihu. Iná žena si náhodou túto knihu prečítala. A následne vznikol nápad, ktorý teraz uvádza do reality niekoľko mužov. A teraz už detaily. Kniha The tap tap řiditel autobusu, ktorú napísala Lucia Fialová, opisuje čriepky životných osudov ľudí z hudobnej kapely. Väčšina z nich je z Jedličkovho ústavu v Prahe. Nuž a jeden príbeh, či skôr nepríjemná situácia, bol o tom, ako sa hudobníčke na elektrickom vozíku, keď bola ďaleko od domu, vybil akumulátor.
■ Trampoty spojené s takmer neriešiteľnou situáciou
Alena Schinglerová pri čítaní týchto peripetií ostala zarazená a najprv sa sama seba pýtala: „Je to naozaj tak, že keď sa vybije akumulátor invalidného vozíka, neexistuje možnosť si ho externe niekde dobiť?“
V tom čase jej manžel spolu s priateľmi dostali nápad vyvinúť nabíjačku pre bicykle s prídavným elektrickým pohonom. Následne chceli vytvoriť sieť nabíjacích staníc po cyklotrasách, aby sa aj „elektrocyklisti“ mohli vybrať na dlhšie túry.
„Priznám sa, veľmi ma to nezaujímalo a tento ich nápad som počúvala tak „na pol ucha“ , rozprávala Alena Schinglerová so smiechom. Keď som však neskôr dočítala knihu s príbehmi zdravotne postihnutých ľudí, napadlo mi, že bude oveľa rozumnejšie pomôcť tým, ktorých mobilita je značne obmedzená. Následne som zistila, že technicky nie je veľký rozdiel medzi nabíjačkou pre bicykel a nabíjačkou pre akumulátor elektrického vozíka.“
Pôvodná myšlienka venovať sa „ elektrobicyklom“ išla do úzadia aj z toho dôvodu, že priatelia boli rovnako prekvapení neexistenciou externých nabíjačiek pre vozíky. A rovnako si kládli otázky: „To naozaj Sú títo ľudia odkázaní len na nabíjanie doma? Ako si pozrú povedzme Tatry, keď kapacita batérie im dovolí vidieť z nich len zopár miest?“
A keď o niekoľko týždňov bola zverejnená eurofondová výzva pre tvorbu aplikácií pre osoby so zdravotným postihnutím, bolo rozhodnuté.
■ Keď akumulátor po roku 2020 stratí „šťavu“…
Spoločnosť Dataroad predložila projekt na vývoj externej nabíjačky pre akumulátor invalidného vozíka. Ten bol schválený a Alena Schinglerová sa stala projektovou manažérkou projektu Vývoj a inštalácia rýchlo dobíjacích staníc pre elektrické vozíky. A v nasledujúcom rozhovore sme sa dozvedeli viac o tom, ako sa tieto predstavy pomoci z papiera transformujú do reality.
▼ Predstavte nám teda nový projekt spoločnosti Dataroad a.s., čo v záverečnej fáze ponúkne ľuďom na elektrických vozíkoch?
– Projekt je zameraný na vývoj nabíjačky pre elektrické vozíky. Konečným cieľom je rozmiestniť ich na miestach, kde je zvýšený výskyt ľudí vo vozíkoch. Súčasťou projektu je preto aj identifikovať miesta na verejných priestranstvách či v prírode, kde by ľudia s poruchami hybnosti dolných končatín radi išli. No obávajú sa, že ich akumulátor tú diaľku nezvládne a preto, obrazne povedané, sedia doma.
▼ To by bola skutočne „parádna“ pomoc. V akej etape sa nachádza realizácia celého projektu?
– Sme na začiatku, ale súčasne plníme úlohy v dvoch líniách. Vývojári sa sústreďujú na skonštruovanie nabíjačky, ktorá by dokázala na základe náročných špecifikácií nabiť „vysmädnutý“ akumulátor invalidného vozíka v teréne. Zároveň sme nadviazali kontakty s viacerými slovenskými i českými organizáciami združujúcimi ľudí s narušenou hybnosťou nôh. Priamo komunikujeme aj s ľuďmi, pre ktorých nabíjačku vyvíjame. Rozsiahlym dotazníkovým prieskumom zisťujeme ich názory, potreby, požiadavky a odporúčania.
Momentálne sa totiž nachádzame na zelenej lúke. Nikto v okolitých krajinách, azda v celej Európe nevybudoval sieť nabíjacích staníc pre elektrické vozíky. Preto túto prípravnú a informačnú etapu považujeme za mimoriadne dôležitú. Celý systém musí byť čo najpriateľskejší pre človeka vo vozíku, akumulátor ktorého stráca „šťavu“.
OBROVSKÁ CHUŤ ZDOLÁVAŤ NEPREKONATEĽNÉ VÝZVY
▼ A čo časový harmonogram ďalších etáp, môžeme hovoriť o konkrétnych termínoch?
– Nabíjačka by mal byť „na svete“ koncom roka 2019, následne v roku 2020 vykonáme skúšky bezpečnosti v autorizovanej skúšobni, testovanie i pilotné odskúšanie. V tejto súvislosti je potrebné ešte uviesť, že tiež vytvoríme mobilnú aplikáciu. Tá v reálnom čase jej užívateľovi uvedie, kde sa nachádza najbližšia nabíjacia stanica. Chýbať nebude údaj o jej vzdialenosti či informácie o aktuálnej prevádzke.
Nuž a hádam ešte taká drobná poznámka k nášmu tímu. Sú v ňom muži všetkých vekových kategórií, od študenta na vysokej škole až po pána v dôchodkovom veku. Túto kombináciu, spojenú s obrovskou chuťou všetkých zdolávať neprekonateľné výzvy, považujem za mimoriadne dobré štartovacie faktory, ktoré predurčujú dosiahnuť cieľ v poslednej etape.
■ Akumulátor invalidného vozíka sa bude nabíjať zadarmo
▼ Aké rizikové faktory ovplyvňujú/môžu ovplyvniť úspešné uskutočnenie projektu?
– Z výsledkov priebežného prieskumu vieme, že sú rôzne druhy elektrických vozíkov, každý má navyše iný akumulátor s rozdielnymi technickými špecifikáciami, aj spôsobom nabíjania. Najväčším problémom, ktorý v súčasnosti vnímame, je teda dĺžka nabíjania, ktorá trvá väčšinou niekoľko hodín. Uvedomujeme si však, že v externom prostredí tento proces nemôže trvať tak dlho.
Bohužiaľ, očakávať napríklad, že staré batérie bude možné rýchlo nabiť, je jednoducho nereálne. Ak však sledujeme technický vývoj v oblasti elektromobilov, vidíme pokrok vo vývoji veľkokapacitných batérií s podstatne rýchlejšou možnosťou nabitia. Môžeme sa domnievať, že tento progres čoskoro prenikne do iných segmentov elektromobility, teda aj do príslušenstva elektrických vozíkov. To by nám značne uľahčilo naplnenie konečného zámeru zvýšiť mobilitu ľudí s porušenou hybnosťou dolných končatín.
▼ Rozprávame sa o voľne dostupných nabíjacích staniciach. Kto by ich prevádzkoval a za akých podmienok?
– Samozrejme, nabíjanie by malo byť bezplatné. Čo sa týka prevádzkovania staníc, v súčasnosti sme v etape definovania okruhov – možných lokalít ich umiestnenia. V tomto štádiu sa prikláňame k dvom typom miest. Prvým sú nákupné centrá a druhým turisticky zaujímavé miesta v prírode, kde je zabezpečená bezbariérovosť pre invalidné vozíky. Od definovania konkrétnych lokalít sa následne bude odvíjať režim ich prevádzkovania.
Projekt je v úvodnej fáze financovaný z dvoch zdrojov. Prioritným je Európsky sociálny fond v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Svoje financie do projektu vkladá aj spoločnosť Dataroad. V budúcnosti budeme hľadať model financovania ďalšej výroby nabíjačiek. Radi by sme tiež zachovali bezplatnú formu, aby sa za nabitý akumulátor neplatil žiadny poplatok.
■ Inovatívna elektromobilita invalidné vozíky obchádza
▼ Spomínali ste, že neustále konzultujete projekt s tými, ktorých sa to najviac týka – s ľuďmi na elektrickom vozíku. Ale čo firmy, ktoré elektrické vozíky vyrábajú, prečo myslíte, že doteraz neboli v tejto oblasti aktívne?
– Ďakujem za túto otázku. Hoci nemám na ňu odpoveď podloženú relevantnými argumentami, som presvedčená, že nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že… Firmy zväčša vyrábajú produkty pre to, aby ich predajom dosiahli čo najvyšší zisk. A tak pri vývoji inovatívnych vecí, sledujúc trendy na trhu, investujú tam, kde predpokladajú vysoký záujem o svoj nový produkt.
Napríklad spoločnosť GreenWay ako najväčší poskytovateľ služieb nabíjania pre elektrické vozidlá v regióne strednej a východnej Európy plánuje v najbližšom období preinvestovať do elektromobility 34 miliónov eur. Autá sú dnes v tomto sektore na prvom mieste, v závese pôjdu iné prostriedky na prepravu. Nemám informácie, koľko z tých investičných miliónov bude nasmerovaných pre elektrické vozíky. Obávam sa však, že…
▼ Elektrické vozíky sú pre nich malý trh, do ktorého sa im neoplatí investovať.
– To si myslím aj ja, hoci by som sa rada mýlila. V tomto smere možno aktivity očakávať len od „drobných“ investorov ako sme my. Aby som však bola korektná, my sme ešte len v štádiu vývoja a nemožno hneď zajtra očakávať vysoko funkčný produkt. Sme na začiatku cesty, jej cieľ však pri dnešnom rýchlom technickom pokroku je dosiahnuteľný.
Spomínate si, ešte nedávno bolo veľa druhov nabíjačiek pre mobilné telefóny, no výrobcovia pochopili, že je to nezmysel. Zosúladili ich. Ak by tento proces nastal aj v prípade elektrických vozíkoch, v blízkej budúcnosti by bolo možné začať vyrábať väčšie množstvo externých nabíjačiek. Verím, že naplnenie nášho cieľa a teda koniec tejto cesty bude v skutočnosti začiatkom k oveľa väčšej mobilite ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.
Kto je kto
Alena Schinglerová profesijne pôsobí v oblasti politiky zamestnanosti, sociálnej ekonomiky a projektového manažmentu.
Spoločnosť Dataroad a.s. realizuje takmer 20 rokov rôzne softvérové projekty pre kapitálový trh, zároveň poskytuje komplexný servis softvérových riešení pre všetky oblasti podnikania. Ich aktuálny projekt vývoja nabíjačiek sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
www.esf.gov.sk www.employment.gov.sk www.ia.gov.sk
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/unikatny-vozik-scewo/
https://www.vozickar.info/prazdna-komunikacia-obcianskych-zdruzeni/
https://www.vozickar.info/projekt-zdruzenia-deus/
https://www.vozickar.info/eurokluc-na-slovensku-pod-drobnohladom/
