M. Jančařík sa snaží verejnosti približovať svet vozičkárov
ČLÁNOK PONÚKA: Tragický, no zároveň optimistický príbeh, hlavnou postavou ktorého je známy český televízny moderátor M. Jančařík, ktorý vinou pooperačných komplikácií po úspešnej transplantácii obličky ochrnul na obe dolné končatiny.
Zrovnať si v hlave, ako bude človek „fungovať“ po strate hybnosti dolných končatín, je dlhotrvajúci, zložitý proces. A je jedno, či k tomu došlo vinou postupujúcej choroby alebo následkom úrazu. Riešiť je potrebné desiatky subjektívnych i objektívnych problémov. A k tomu ešte jedna z najtraumatizujúcejších nutností – vyrovnať sa so stratou zamestnania. Zásadne zmenený zdravotný stav totiž takýto „dar“ prakticky vždy prináša.
Ako sa však vraví – výnimka potvrdzuje pravidlo. Platí to v prípade zamestnaní, ktoré je možné vykonávať aj v invalidnom vozíku. No ak nie ste zamestnávateľom seba samého, potrebujete mimoriadnu ústretovosť svojho „chlebodarcu“. A práve s takou sa stretol Michal Jančařík (43), moderátor českej komerčnej televízie Nova.
■ M. Jančařík: „Je to proste zúfalý stav“
Michal trpí od detstva vážnou chorobou obličiek. Po náročnom životnom období a veľkých zdravotných problémoch, keď sa oblička mnohonásobne zväčšila a praskla, prišla dobrá správa v podobe transplantácie. Tri dni po úspešnej operácii nastali komplikácie. Došlo k zatlačeniu miechy, následkom čoho Michal skončil na invalidnom vozíku.
„Keď sa toto stane, je to zúfalá vec. Človek nie je na to vôbec pripravený. Z plného funkčného stavu je v podstate ležiak. Je to strašidelné. Tento stav sa vlastne ani nedá opísať, prerozprávať. Je veľmi zložité priblížiť zmätené myšlienkové pochody, ktoré víria v hlave. Ak si to človek neprežije, nevie, čo to znamená. Je to proste zúfalý stav. Psychika dostáva strašne zabrať. Človek vôbec nevie, čo sa bude ďalej diať,“ povedal M. Jančařík pre iDNEScz.
V podstate to nevedia jednoznačne povedať ani lekári. A odmietajú nahlas vysloviť hoci len odhadovaný časový interval, v ktorom môže dôjsť k viditeľnému zlepšeniu zdravotného stavu. Nádej, že raz bude znova chodiť, Michal má aj preto, že miecha nie je prerušená. Je len zatlačená, ale nikto nevie, ako veľmi. Do tunela chrbtice sa totiž nedá pozrieť žiadnou v súčasnosti používanou zdravotníckou zobrazovacou technikou.
Väčšina lekárov otvorene hovorí, že rozhodujúci je klinický stav, ako na tom človek je s hybnosťou, citlivosťou, kondíciou. Podstatné je cvičiť, cvičiť a znovu len cvičiť.
A presne túto náplň „práce“ mal M. Jančařík počas niekoľko mesačných rehabilitačných pobytov v Kladrubech i v Beroune. Rehabilitoval, cvičil, počas ergoterapie sa učil čo najviac postarať sám o seba. A v tejto terapii pokračuje aj v súčasnosti. Skúša akupunktúru, jazdí na kraniosakrálnu terapiu, ale hlavne veľa cvičí a snaží sa aj meditovať.
„Základom toho všetkého je pozitívny myseľ, ktorú sa človek musí snaží držať, aj napriek oficiálnym vyjadreniam, že tá jeho perspektíva nie je úplne ružová. Z tej negatívnej nálady sa treba rýchlo preorientovať na tú pozitívnu a nestratiť deň pochmúrnymi a v podstate nič neriešiteľnými myšlienkami,“ povedal M. Jančařík v jednom rozhovore v programe Rozstrel s moderátorkou Karlou Mráčkovou.
■ Úspešné hľadanie nového televízneho formátu
Počas celého obdobia, čo je na invalidnom vozíku, musel Michal riešiť mnoho problémov. Týkajúce sa jeho zdravotného stavu, psychických stavov a rôznych entít. Mnohé súviseli i s jeho rodinou, týkali sa manželky a dvoch dcér, ktoré nadovšetko ľúbi.
Michal však má obrovské šťastie, že nemusel „riešiť“ traumu zo straty zamestnania. Neprišiel oň. Jeho materská televízia si ho dokonca „neodložila“ niekde do kancelárie za počítač, vrátila ho znovu na obrazovku.
Jančařík pracuje v televízii 18 rokov. Diváci si ho najčastejšie spájajú s počasím, ktoré uvádzal najdlhšie. Vzhľadom k štruktúre tejto relácie však vedel, že sa do nej vrátiť nemôže. A tak spoločne s vedením televízie hľadali nový formát, v ktorom by sa uplatnil. Nakoniec rozhodnutie padlo na športové spravodajstvo. Ako vtipne poznamenal v rozhovore s Karlou Mráčkovou:
Podstatným dôvodom výmeny moderátorskej stoličky však bol ten, že pri uvádzaní počasia je moderátor dosť v pohybe. Pri športových novinách sedí za stolíkom a to je pre vozičkára určite komfortnejšie. V jarných mesiacoch po prvý raz vo svojej kariére začal moderovať aj popoludňajšie správy.
„Nebolo to jednoduché, ale som tam. Mne to veľmi pomáha. Ten pocit, keď som sa takmer po roku vrátil do televízie, to bolo ako návrat domov. Keď sa naozaj nado mnou rozsvietila červená a všetko v štúdiu zhaslo, okrem toho bodla (bodového svetla, pozn. red.) na mňa, to by sa vo mne krvi nedorezal. To bol okamih, na ktorý nikdy nezabudnem,“ vyhlásil M. Jančařík v ďalšej reportáži uverejnenej v Revue iDNES.cz.
■ Práca je kľúčová aktivita pre každého vozičkára
Návrat do práce Michala potešil a rovnako tak jeho kolegov a priaznivcov. Je predsa príjemné, keď z televízie známu osobu niekto potľapká po ramenách a povie, že sa teší z jeho návratu pred obrazovku. Psychicky to veľmi pomáha.
„To, že som sa vrátil, sa snažím využiť aj pre našu vec. Cítim potrebu verejnosti ukázať svet vozíčkarov, poukázať na to, kde nás tlačí päta. Je trochu vtip, pretože vozíčkarov päta naozaj netlačia, ale aj ten humor k tomu patrí. Je však dobré ľuďom ukázať, ako žijeme, aby o tom vôbec vedeli. Ja, než sa mi to stalo, som o mnohých problémoch vozičkárov ani len netušil,“ otvorene priznal pre iDNES.cz M. Jančařík.
Vyhlásil, že pre neho je kľúčové pracovať, a to tak, aby to malo nejaký zmysel pre neho samého, ale aj pre iných. V takej chvíli si človek nepripadá zbytočný. A to je pre ľudí v jeho koži, pre vozíčkarov, velikánske plus. Vozičkári nechcú byť na obtiaž. Preto im treba vytvárať podmienky na to, aby mohli pracovať, tvrdí M. Jančařík. Je to výhodné pre nich samotných, ale aj pre spoločnosť.
Ďalšie články z tejto kategórie:
https://www.vozickar.info/madajova-na-voziku-cestuje-po-svete/
https://www.vozickar.info/jiri-celoud-v-maroku-na-handbike/